Ľudia, dúfajte v neho v každom čase, vylievajte si pred ním srdce! Boh je naším útočiskom.
(Žalm 62,9)
Tým útočiskom mi bol celý minulý rok naozaj môj Pán a ja som vždy k Nemu mohol prísť. On pre mňa nemal nikdy zatvorené dvere. On nikdy, keď som k Nemu volal, nepovedal: Ja ťa nechcem počúvať. A veru boli aj chvíle, kedy mal právo nepočuť ma, napriek tomu mi bol vždy útočiskom. Teraz hovorím o sebe, ale myslím si, že aj pre vás je náš Pán tou skalou, ktorá išla za nami, ktorá išla pred nami, na ktorej sme mohli stáť. Pevnou skrýšou pre nás je Jeho Slovo. Vždy, keď ideme k Pánovi, ideme do Sova Božieho, do Biblie. Keď sa tak pozriem späť, celý uplynulý rok bolo pre mňa Božie Slovo mnohými vecami. Nie len útočiskom, ale napríklad aj každodennou kuchyňou, kde som sa mohol vždy nasýtiť. Ráno, na obed či večer mi pripravoval môj Pán každodenný chlieb. Božie Slovo bolo pre mňa i šatníkom. Vždy, keď som čítal Slovo, tak som nachádzal veci ako: A oblečte si Krista, pancier spravodlivosti, prilbu spasenia, alebo srdečnú sústrasť... Božie Slovo bolo pre mňa aj posilňovňou, kde som posilňoval a hore uvedený verš je jedným z tých, ktoré ma posilňujú. Ale najkrajšie, čím môže byť pre nás Božie Slovo, je ľúbostný list. Čítaš Bibliu ako zamilovaný dopis od svojho Pána, otváraš ho stále znova, každý deň, hoci ho už možno poznáš naspamäť, miluješ ho tak, že je už ošúchaný a zodratý?Preto ak je niekto v Kristovi, je novým stvorením. Staré veci pominuli, nastali nové.
(2 Kor 5,17)
Je to verš, ktorý hovorí o starom a novom. No nie je tu reč o starom a novom roku, ale o starom a novom živote. Staré je to, čo bolo podrobené do služby hriechu a nové je to, čo je v Kristovi. Slová tohoto verša sú pre mňa povzbudením. Povzbudením k tomu, aby som sa neustále obnovoval v Pánovi Ježišovi. Aby mi to nezovšednelo, aby som si dal pozor, k čomu obraciam svoje srdce. Pretože Slovo Božie na mnohých miestach tak jasne hovorí, aj tento verš k tým miestam patrí, že sme novým stvorením a k tomu starému sa nemáme vracať. Keď som prijal Pána Ježiša, vtedy som si myslel, že to bude jednorazová zmena, ako keď utne, že to staré všetko pominulo a aj v tom praktickom živote bude zrazu všetko nové, všetko bude iné. Ako plynul čas, tak som si stále viac uvedomoval, že je to každodenný zápas. A Božie Slovo nás aj napomína, aby sme sa obnovovali každý deň. Aby bolo Božie Slovo pre nás každodenným pokrmom. Tento verš teda ku mne hovorí, aby som sa obnovoval v Pánovi Ježišovi a aby som strážil svoje srdce, aby sa neobracalo k tým starým veciam, ale aby som hľadal to, čo je v Kristovi, to čo je nové.
Usiluj sa osvedčiť pred Bohom ako pracovník, ktorý sa nemá za čo hanbiť a správne podáva (krája) slovo pravdy. (2 Tim 2,15)
Spomínam si na čas, keď som vyrastal v roľníckom dome, kde bol domáci pečený chlieb. Keď sa išlo jesť, tak nie všetci vedeli a nie všetci mohli krájať chlieb. Mne, ako malému chlapcovi hovorili: Ty sa toho nechytaj, lebo by som ho bol všelijako odkrojil. Ale otec alebo mama vzali veľký nôž a odkrojili chlieb tak, aby aj nejako vyzeral, aby bol ten krajec rovnomerný, aby z neho mohlo mať každý úžitok. Toto mi pripomenul tento verš, a v duchovnej podstate má pre zbor svoje opodstatnenie - aby sa hovorilo v zbore to, čo Cirkev potrebuje a aby z toho mala úžitok. Chcel by som k tomu ešte prečítať, ako taký kúsok Božieho Slova, odkrojený pre Cirkev, z Izaiáša 40,1: Potešujte, potešujte môj ľud, vraví váš Boh. Je to úžasné, keď môžeme v našich spoločných zhromaždeniach počúvať a prijímať slovo potešenia. V ďalšej časti tejto kapitoly sa dozvedáme, prečo to bolo tak potrebné pre Izrael a prečo je to tak potrebné aj pre nás. Verše 7-8: Všetko, čo má telo je ako tráva a všetka jeho nádhera je sťa poľný kvet. Tráva uschne, kvet zvädne, ale slovo nášho Boha pretrvá naveky. Prečo slovo potešenia? Lebo sme slabí ľudia, ktorí sme vystavení mnohým tlakom a zmenám, či už zdravotným, sociálnym, alebo iným, preto potrebujeme pevné a isté slovo potešenia. A tým je pre nás Božie Slovo. V 40. kapitole sa ďalej hovorí vo verši 11: Ako pastier bude pásť svoje stádo, svojím ramenom ho zhromaždí, baránky vezme do náručia a tie, čo pridájajú, nežne bude viesť. Za tým pokračujú ďalšie a ďalšie zasľúbenia. Chcel by som z nich vybrať ešte jedno v závere tejto kapitoly, verše 29-31: On (Hospodin) dáva silu ustatému a bezmocnému veľkú udatnosť. Mladíci sa unavia a ustanú, mládenci sa potkýnajú na každom kroku. Tí však, čo očakávajú Hospodina, dostávajú novú silu, ako orly dostávajú krídla, budú utekať a neustanú, pôjdu a nevyčerpajú sa. Aj v tomto roku, ktorý je pred nami, musíme kráčať ďalej. Možno príde aj únava, ale potešujeme sa Božím Slovom.Ak teda jestvuje nejaké povzbudenie v Kristovi, ak jestvuje nejaká útecha z lásky, nejaké spoločenstvo Ducha, nejaký súcit a milosrdenstvo, dovŕšte moju radosť: Zmýšľajte rovnako, rovnako milujte, buďte jedna duša a jedna myseľ! (Flp 2,1-2)
Je to len časť vety, tá myšlienka pokračuje až do 4. verša. Mňa tieto slová veľmi oslovili. Každý jeden z nás prekonával počas uplynulého roku určite nejaké prekážky. A ja som znova minulý rok pocítil silu modlitby. Sliu toho, čo je napísané ďalej vo verši 4: Nevyhľadávajte iba svoje záujmy, ale aj záujmy druhých. Aj za mňa boli vyslovované modlitby a ich silu som na sebe pocítil. A tak mi tieto verše obzvlášť pripomenuli, že nemám dbať len na svoje záležitosti, na svoje veci, ale predovšetkým mám pamätať na svojich bratov a sestry, na ich problémy a ťažkosti a mám ich spolu s nimi zdieľať.