"Ak príde k vám dieťa, ak sa bude smiať, ak bude mať zlaté vlasy, ak nebude odpovedať, keď sa ho budete pýtať, ľahko uhádnete, kto to je. Buďte potom ku mne láskaví! Nenechávajte ma takého zarmúteného: rýchlo mi napíšte, že sa vrátil..."
O 51 rokov neskôr, v roku 1997, vyšla kniha Návrat malého princa od spisovateľa Jean-Pierra Davidtsa. Rozprávač (resp. autor) reaguje na Exupéryho výzvu. Kniha je písaná formou listu pre Exupéryho, v ktorom mu s radosťou oznamuje, že stretol zvláštneho malého chlapca. Ak ste čítali Exupéryho Malého princa, tak pri opise tohto chlapca vám bude hneď jasné, o koho ide: chlapec s vlasmi žltými ako žito v júli, oblečený vo vznešených šatách, neodpovedal na otázky, ale sám ich kládol a nikdy sa nevzdal otázky, ak ju už raz položil. A pri nohách mu pobehoval baranček.Ale späť k príbehu. Autor sa rozhodol cestovať a vybral si zvláštne miesto na pobreží Arakanu - miesto s názvom Kjaukpju. Vybral si ho práve pre ten exotický názov, lebo túžil zažiť niečo neobyčajné. Cestou však jeho loď stroskotala a on sa ocitol na malom opustenom ostrove. A tu stretol Malého princa. Dali sa do reči a Malý princ mu rozprával o probléme, ktorý ho priviedol znova na Zem. Za zvláštnych okolností sa na jeho planétu totiž dostal tiger. A to bol problém. Tiger ohrozoval Malého princa, aj jeho ružu a predovšetkým jeho barančeka. Malý princ teda znova opustil svoju planétu a išiel hľadať pomoc.
Štruktúra príbehu je podobná tej v knihe Exupéryho. Akurát tu už chýba téma o hľadaní priateľa, ktorá bola vlastne hlavnou témou Exupéryho knihy. Malý princ navštívil niekoľko planét, kde stretal rôznych ľudí s rôznymi povahami. Autor sa snaží, v duchu Exupéryho rozprávania, tiež používať obrazy, aby nimi ukázal na určité vlastnosti ľudí, na nie vždy peknú realitu vzťahov a fungovania ľudstva, na prevrátené hodnoty a na skutočnosť, ako často si neuvedomujeme pravú hodnotu vecí a života. V tomto smere sa od dôb Exupéryho ľudstvo veľmi nezmenilo. Zmenili sa len obrazy, ktoré autor používa a možno pribudli nové problémy.
Malý princ napríklad stretol ekológa, ktorý tak veľmi dbal na rešpektovanie zvierat a rastlín, na ich skúmanie, že celkom zabudol, ako vlastne chutí taká zdravá čerstvá zelenina, ako sa dýcha čerstvý vzduch, nedokázal si užívať nádhernú prírodu okolo seba. Alebo správca, ktorý neustále presúval spisy z kopy "súrne" na "súrnejšie", potom na "veľmi súrne"... Bol tak zabratý do starostí so správnym zaradením vecí, že mu pri tom nezostal čas, aby tie samotné veci aj poznával a riešil. Nepripomína vám to náhodou niečo... ? Alebo lovec, ktorý lovil červených len preto, že nie sú zelení. Zašliapol ružu, lebo nedokázala vykvitnúť na zeleno, aj keď vedel, že to tak zariadila príroda a ruža s tým nič nespraví... Stretol aj zopár ďalších zvláštnych ľudí, ako reklamného agenta, štatistika, malé dievčatko... A neprestával sa čudovať nad spôsobom rozmýšľania niektorých dospelých.Nakoniec svoj problém s tigrom vyriešil po svojom a odišiel späť na svoju planétu.
Svojím spôsobom to bola kniha tiež poučná, ale v porovnaní s Exupéryho dielom - no neviem, nie je to úplne ono. V každom prípade je to len môj osobný názor. V prospech Davidtsa hovorí skutočnosť, že nekopíroval, snažil sa byť sám sebou a faktom je, že Davidts je trochu iný rozprávač ako Exupéry. Jeho rozprávanie v žiadnom prípade nie je zlé, je pútavé, živé, dobrý opis prostredia aj deja. Ale možno až moc. Akosi to stratilo to tajomno, ktoré do príbehu vložil Exupéry. Niekedy menej znamená viac. Exupéry písal stručnejšie, jednoducho, veľa vecí necháva na čitateľovej fantázii a práve to nevyslovené dáva Exupéryho príbehu hĺbku a čaro. Exupéryho príbeh umocňujú aj jeho vlastné kresby, trochu neohrabané, ale o to viac autentické. Jeho kresby podtrhujú vážnosť jeho slov, vážnosť princovho problému a hľadania. U Davidtsa sú kresby živšie, veselšie a možno práve to uberá príbehu na vážnosti - aspoň pre mňa. Exupéry vo svojej knihe poznamenal: "Nechcem, aby sa moja knižka čítala ľahkovážne" - a to sa mu rozohodne aj podarilo. O Davidtsovej knihe to až tak úplne neplatí. Ale najlepšie bude, ak si knihu prečítate sami a urobíte si vlastný názor.
Tu je zopár zaujímavých citátov z tejto knihy:Keď niekto mlčí, neznamená to, že netrpí.
"Keď je človek ďaleko, doma je vždy tu," povedal dotýkajúc sa na hrudi miesta, kde bije srdce.
Zrnko piesku má často nepríjemný sklon pokladať sa za horu. Ani tie najchúlostivejšie záležitosti nie sú až také zlé, ako si človek myslí.