Na prvý pohľad malá, tenká knižka a v nej rozprávka pre deti. Áno, možno aj deti sa z nej poučia, je napísaná veľmi jednoducho, ale v prvom rade je táto kniha určená nám dospelým. Pripomína nám, že ako deti sme videli svet oveľa jednoduchšie a pravdivejšie, a preto by sme sa možno mali vrátiť k dieťaťu, ktoré stále žije niekde v nás."Všetci dospelí boli najskôr deťmi, ale máloktorý z nich si na to pamätá."
Autor venoval túto knihu svojmu priateľovi Léonovi Werthovi. Dej knihy sa odohráva uprostred saharskej púšte. Pilot (autor knihy) tu núdzovo pristál pre poruchu motora. A práve na tomto nehostinnom mieste sa stretáva s úžasným malým človiečikom - s Malým princom. Popri tom, ako sa snaží opraviť svoj stroj, mu Malý princ rozpráva svoj príbeh. Navzájom jeden druhého vyvádzajú z rovnováhy a prekvapujú sa svojim odlišným pohľadom na svet a odlišným rebríčkom hodnôt. Zaujímavé na tom je, že keď sa lepšie zamyslíte, prídete na to, že nie pilot, ale Malý princ má oveľa pravdivejší pohľad na svet. Oveľa lepšie a rýchlejšie vidí a chápe zmysel vecí a dokáže rozlišovať, čo je dôležité a čo nie. Občas strácal s Exupérym trpezlivosť. Keď sa bavili o tom, čo je naozaj dôležité, Malý princ ukončil debatu slovami: "všetko popletieš, všetko pomiešaš!" Často sa v knihe objavuje princovo povzdychnutie: "Dospelí sú veľmi čudní."
Exupéry strávil s Malým princom asi 9 dní a za ten čas sa medzi nimi vytvorilo zvláštne puto. Malého princa opisuje ako krehké, smutné stvorenie, ale zároveň veľmi bystré a múdre, schopné vidieť veci, ktoré už dospelí dávno nevidia. Celý dej a hlavnú myšlienku knihy zhrnul sám autor v jednej výstižnej vete:
"Bol raz jeden malý princ, ktorý býval na planéte iba o niečo väčšej ako on sám, a potreboval priateľa..."
Putovanie Malého princa sa začalo na jeho malej planéte. Jedného dňa mu tam vyrástla ruža. Bola trochu namyslená a náročná. Malý princ sa o ňu dobre staral, ale nedokázal ju mať rád a tak sa rozhodol odísť. Cestou navštívil sedem planét, kde stretal ľudí, na ktorých výstižne vykresľuje niektoré ľudské vlastnosti.
Kráľ, ktorý vládol múdro:
"Keby som prikázal niektorému generálovi, aby sa premenil na morského vtáka, a ten generál by rozkaz nesplnil, kto by to zavinil, on, alebo ja? Od každého treba žiadať len to, čo môže dať. Autorita sa zakladá na rozume. Ja mám právo vyžadovať poslušnosť, pretože moje rozkazy sú rozumné."
Alebo biznismen, ktorý celý svoj čas trávil pri prepočítavaní vlastného majetku:
- A čo z toho máš, že vlastníš hviezdy?
- Robí to zo mňa boháča.
- A čo z toho máš, že si boháčom?
- Na papierik napíšem počet svojich hviezd. A potom ten papierik zamknem do zásuvky.
- A to je všetko?
Malý princ mal o vážnych veciach celkom iné predstavy ako dospelí:
- Ja vlastním kvetinu - povedal ešte - a každý deň ju polievam. Pre moju kvetinu je osožné, že ju vlastním. Ale ty nie si hviezdam osožný...
Zemepisec, ktorý spisoval a opisoval veci, ktoré ale nikdy sám nevidel. Lebo vraj:
"Zemepisec je priveľmi dôležitý na to, aby sa túlal."
Aká škoda, že sa mnohí z nás, podobne ako tento zemepisec, pripravujú o neopakovateľný zážitok vidieť na vlastné oči, počuť na vlastné uši, dotýkať sa vlastnými rukami...
Siedmou planétou, ktorú Malý princ navštívil, bola Zem. Tu stretol Malý princ okrem iného aj líšku, ktorá ho trochu zasvätila do tajomstva vzťahov. Vysvetlila mu niekoľko dôležitých vecí:
- Čo znamená skrotiť?
- Je to už takmer zabudnutá vec - povedala líška. - Znamená to vytvoriť putá. Ty si pre mňa zatiaľ len malý chlapec podobný stotisícom malých chlapcov. A nepotrebujem ťa. A ani ty ma nepotrebuješ. Ja som pre teba iba líška podobná stotisícom iných líšok. No ak si ma skrotíš, budeme jeden druhého potrebovať. Budeš pre mňa jediný na svete. Ja budem pre teba jediná na svete...
- Prosím ťa... skroť si ma! - povedala.
- Veľmi rád - odpovedal Malý princ - ale nemám veľa času. Musím nájsť priateľov a spoznať veľa vecí.
- Spoznáme len tie veci, ktoré si skrotíme...
Líška mu toho povedala oveľa viac, ale to si už musíte prečítať sami. Nakoniec mu ešte prezradila tajomstvo: "Dobre vidíme len srdcom. To hlavné je očiam neviditeľné."
Nakoniec sa Malý princ rozhodol vrátiť späť ku svojej ruži, lebo pochopil, že ona je pre neho jediná na svete. Hoci videl množstvo iných ruží:
"Prirodzene, obyčajný okoloidúci by si myslel, že moja ruža sa vám podobá. Ale ona jediná je dôležitejšia ako vy všetky, pretože práve ju som polieval. Pretože ju som dával pod sklenený zvon. Pretože ju som chránil..."
Exupérymu sa ťažko lúčilo s Malým princom, s ktorým sa medzi časom spriatelil: "Človek sa vystavuje nebezpečenstvu, že bude trošku plakať, keď sa nechal skrotiť." Bolelo to, ale predsa len to stálo za to, nechať sa skrotiť. Prečo? Viac sa dozviete, keď si prečítate túto zaujímavú knižku. Ale nemyslite si, že ju prečítate len tak - ak chcete pochopiť, musíte čítať pomaly a dobre rozmýšľať. Kniha je napísaná veľmi jednoducho, stručne, ale používa reč obrazov. Čitateľ si musí význam jednotlivých obrazov domyslieť sám...
Zopár zaujímavých citátov:
- Keď na nás tajomstvo silno zapôsobí, neodvážime sa neposlúchnuť.
- Ak ide človek rovno dopredu, ďaleko nezájde.
- Deti musia byť s dospelými veľmi zhovievavé.
- Zabudnúť na priateľa je veľmi smutné.
- Hovoríš ako dospelí! Všetko popletieš, všetko pomiešaš!
- Ak má niekto rád kvetinu, jedinú svojho druhu, aká nerastie na ostatných miliónoch a miliónoch hviezd, postačí mu, aby bol šťastný, keď sa na tie hviezdy zadíva. Povie si: "Moja kvetina je niekde tam..."
- Ak sú sopky dobre vymetené, horí v nich pomaly a pravidelne, nevybuchujú.
- Musím predsa strpieť dve či tri húsenice, ak chcem spoznať motýle.
- Od každého treba žiadať len to, čo môže dať. Autorita sa zakladá na rozume. Ja mám právo vyžadovať poslušnosť, pretože moje rozkazy sú rozumné.
- Je oveľa ťažšie súdiť samého seba, ako svojho blížneho. Ak sa ti podarí samého seba dobre súdiť, bude to znamenať, že si ozajstný mudrc.
- Dospelí sú rozhodne veľmi čudní.
- Človek je osamelý aj medzi ľuďmi.
- Dobre vidíme iba srdcom. To hlavné je očiam neviditeľné.
- Budeš navždy zodpovedný za všetko, čo si skrotíš.
- Človek nikdy nie je spokojný tam, kde je.
- Len deti vedia, čo hľadajú.
- Púšť je krásna, lebo niekde ukrýva studňu.
- Lampy musíme dobre chrániť, jeden náraz vetra ich môže zahasiť.
- Ľudia pestujú päťtisíc ruží v jedinej záhrade a nenachádzajú v nej to, čo hľadajú. A predsa to, čo hľadajú, by sa mohlo nájsť v jedinej ruži.
- Človek sa vystavuje nebezpečenstvu, že bude trošku plakať, keď sa nechal skrotiť.
- Ak máš rád jednu kvetinu, ktorá je na nejakej hviezde, je veľmi príjemné hľadieť v noci na nebo. Všetky hviezdy zakvitnú.