(Betsie ten Boom)
Možno ste čítali knihu „Útočište“ od Corrie ten Boom. Začiatkom vojny, ešte skôr ako boli sestry ten Boomové odvedené z domova, sa u nich odohrala jedna udalosť, ktorá mi zostala hlboko vrytá v pamäti a v srdci. Neviem, či ju teraz opíšem presne, čítala som to už dávno a viac ako presné fakty mi zostal v pamäti zmysel tohto príbehu.
Corrie spávala v podkrovnej izbe. Raz v noci, to už v meste začalo bombardovanie, zišla dolu do kuchyne. Tuším sa išla napiť, to si už dobre nepamätám a ani to nie je podstatné. Dôležité je to, čo sa odohralo tesne potom. Úlomok jednej zo zhodených bômb pristál priamo v Corrinej posteli. Corrie sa veľmi preľakla: "keby som tam bola, keby som nešla do kuchyne, keby som pokojne spala, už by bolo po mne". Ale jej staršia sestra Betsie to videla trochu inak. Ubezpečila Corrie, že všetko sa stalo tak, ako sa stať malo a niet sa čoho obávať, lebo "u Boha nie je žiadne „keby“, ani žiadne miesto nie je bezpečnejšie ako iné."
Príbehy Corrie a Betsie ten Boomových ma vždy znova udivujú. Obdivujem ich vieru a silu v tak ťažkých situáciách, aké prežívali. Napriek všetkému dokázali plne dôverovať Bohu. V tomto sú pre mňa veľkým vzorom.
Nie je vždy ľahké ubrániť sa myšlienkam typu „keby som bola“. Obzvlášť, keď sa dejú zlé veci mne alebo mojim najbližším. Keď je srdce plné sĺz a bolesti nad utrpením tých najmilších, vtedy človeka veľmi rýchlo zaplavia otázky, čo by bolo, keby som bola pozornejšia, keby som lepšie odhadla situáciu, keby som zareagovala skôr, keby som urobila veci inak... A práve v takýchto chvíľach si vždy spomeniem na Betsie. Jej slová ma vždy privedú späť do bezpečnej Božej náruče. Smieť sa ukryť a odpočinúť pod krídlami Toho, ktorý má všetko na tomto svete pod kontrolou a stará sa o mňa a mojich blízkych s tou najväčšou múdrosťou a láskou, to je nesmierne vzácny dar. Je to obrovská úľava od ťažkého bremena pochybností, smieť si uvedomiť, že ak všetko s dôverou vkladám do Božích rúk, potom naozaj nie je žiadne "keby", ani žiadne miesto nie je bezpečnejšie ako iné.
Aká predrahá je Tvoja milosť, ó, Bože,
a preto sa synovia človeka utiekajú do tône Tvojich krídel.
Žalm 36,8
Len v Bohu sa upokojí moja duša,
lebo od Neho je moja nádej.
Žalm 62,6