Píše sa rok 1985. Švédsky skokan na lyžiach Jan Boklöv prichádza s osobitým štýlom. Zatiaľ čo všetci skokani držia lyže počas skoku rovnobežne, Boklöv po odraze vytvorí lyžami písmeno "V". Najprv si vyslúžil posmech. Rozhodcovia ho dokonca tvrdo penalizovali. Jeho "V-štýl" považovali za nevzhľadný a zlý. Lenže Boklöv mal výsledky. Aj napriek vysokej strate bodov (vďaka štýlovým rozhodcom) Boklöv 10. decembra 1988 v Thunder Bay vyhráva svoje prvé preteky Svetového pohára. V roku 1989 sa dokonca stáva víťazom celého ročníka Svetového pohára. Testy v aerodynamickom tuneli dokázali, že "V-štýl" využíva princíp plachtenia a oproti pôvodnému paralelnému štýlu nadnáša lyže o viac ako štvrtinu. Preto celá svetová skokanská špička od roku 1992 postupne prechádza na tento štýl. Onedlho "véčkári" celkom ovládnu svetové mostíky. Za polárnym kruhom...
Jan Boklöv vyrástol v malej švédskej dedinke za polárnym kruhom. V lete hral futbal, v zime si chodil zaskákať na lyžiach. Iná alternatíva nebola - robil len to, čo všetci tamojší chlapci. So skokmi začal už ako celkom malý. Keď mal štyri roky, trúfol si na dvadsaťpäťmetrový mostík. Začiatky však neboli ľahké. Na nohách mal lyže dlhé vyše dvoch metrov, v obrovských topánkach mal niekoľko párov ponožiek...
Jan mal už v detstve veľký sen - chcel byť reprezentantom v skokoch na lyžiach. Nemal však na to predpoklady: meral len 168 cm a mal epilepsiu. Napriek tomu veril, že sa mu jeho sen splní. Po základnej škole pokračoval na športovom gymnáziu - typickom švédskom zariadení poskytujúcom športovcom dobré akademické vzdelanie aj možnosť intenzívneho tréningu.
Na konci 80. rokov ste mohli Boklöva vidieť už na svetových mostíkoch - ľahko sa dal spoznať podľa svojho svojrázneho letu.Vtedy začal dávať lyže do "V". Päť rokov potreboval na to, aby nový štýl dobre zvládol. Nebolo to zadarmo. Trikrát si zlomil kľúčnu kosť, trikrát rebrá, mal vykĺbené koleno a kopu modrín, no vďaka železnej vôli sa nevzdal. Hlavná pomoc však, podľa jeho slov, prišla v okamihu, keď uveril v Boha. Hovoril o tom: "Teraz už nie som sám, sme vždy dvaja. Boh je pre mňa taký reálny a blízky na skokanskom mostíku ako v kostole alebo kdekoľvek inde." Kariéra víťaza Jana Boklöva začína v okamihu, keď sa stáva kresťanom.
Nová etapa
Ešte niekoľko rokov predtým bol Jan presvedčený, že do kostola nikdy nevstúpi, lebo toto miesto sa mu zdalo byť bez života. Myslel si, že je dobré len na pohreby. V tom čase mal kamarátku Jorun, ktorá študovala žurnalistiku. Dobre poznala jeho názory na vieru a cirkev, no aj tak ho raz pozvala medzi mladých kresťanov. Jan Jorun obdivoval a vážil si ju, preto pozvanie prijal. To, čo tam videl a počul, ho zasiahlo. Nebola tam žiadna nuda! Moderná hudba, do rytmu sa dokonca tlieskalo. Všetci sa správali veľmi prirodzene, cítil tam pokoj a láskavú atmosféru. S tým sa inde nestretol. Zašiel tam viackrát, aj bez Jorun. A onedlho sa sám stal kresťanom. Jeho život sa zmenil. Osobný aj ten športový. Jan sa stal vyrovnanejší, na mostíku sa cítil silnejší. Všimli si to aj jeho súperi. Dieter Thoma o ňom povedal: "Jan pôsobí zdržanlivo, avšak má veľmi dobrý charakter." Jan a Jorun sa vzali v októbri 1988. Teraz bývajú na predmestí Stockholmu.
Veľa športovcov má rovnakú skúsenosť ako Jan Boklöv: šťastný a vyrovnaný život neprichádza len z víťazstva a medailí, ale z osobného vzťahu s Bohom. Ako však môže človek spoznať Boha osobne? Veď Boha nikto nikdy nevidel! V Biblii, v Božom Slove, Boh hovorí:
Budete ma hľadať, a nájdete ma; keď ma budete hľadať celým srdcom.
(Jeremiáš 29,13)
(text podľa materiálov organizácie Athletes In Action, zdroj: BTM - Bratislavská tlačová misia)