Bola to kázeň na tému: Realistická viera. Istého času mi táto kázeň veľmi pomohla pochopiť a porozumieť niektorým veciam. Touto cestou chcem veľmi poďakovať človeku, ktorý mi ju poslal. Hovorí sa v nej o viere v každodennom živote a obzvlášť v ťažkých chvíľach problémov a choroby, ktoré sa nevyhýbajú ani kresťanom. Trochu mi objasnila úlohu a zmysel viery.
Spomeniem jeden krátky príbeh hneď z úvodu kázne:
Za jedným kazateľom prišla raz mladá žena a hovorí mu: "Keď mi pred desiatimi mesiacmi zistili zhubný nádor, vôbec som na to nebola pripravená. Úplne ma to položilo. Zrútila som sa. Vždy som si myslela, že to môže stretnúť kohokoľvek iného, ale mňa nikdy. Veď ja dodržujem zdravotné zásady, celú dobu som Pánu Bohu verná a zrazu takýto problém v mojom živote. V tom čase mi úžasne pomohol kazateľ a členovia môjho zboru. Modlili sa so mnou, bolo to pre mňa veľmi posilňujúce, dávali mi nádej a hovorili: „Sestra, keď sa budeme spoločne modliť, Pán Boh má moc a on ťa uzdraví. Ak tomu budeš veriť, ak budeš mať dosť viery, tak ťa Pán Boh uzdraví.“ A tak sme sa modlili. Ja som dostávala novú nádej, snažila som sa tomu veriť. Oni prichádzali za mnou a otvárali veľmi povzbudivé texty z Božieho slova, ako napríklad Jakuba 1,6 a ja som sa snažila nepochybovať. Vnútorne som tomu všetkému verila. Ale po určitej liečbe, ktorú som podstúpila, keď som bola na ďalšej kontrole, lekár zistil, že choroba postupuje. Že sa to ešte ďaleko viac zhoršilo. Už som zrazu nemala jeden problém, ale dva problémy. Ten prvý problém, že som vážne chorá, zostal, ale ten druhý problém je, že nemám dostatok viery. A potom za mnou prišli sestry a hovorili mi: „My si veľmi prajeme, aby si bola zdravá a Pán Boh tú moc má. Pán Boh vo svojom Slove tiež hovorí, že kto chce byť uzdravený, musí vyznať svoje hriechy.“ A tak som vyznávala svoje hriechy, spomínala som na všetko, čo som urobila od svojej mladosti a znovu som to predkladala Pánu Bohu. Myslela som si, že som si snáď spomenula na všetko, čo som urobila. Ale po pol roku majú lekári obavu o môj život, choroba sa im vymyká z rúk, a situácia je oveľa, oveľa horšia, ako bola predtým. Pre mňa to znamená, že už nemám dva problémy, ale mám tri problémy. Som vážne chorá, nemám dostatok viery a nevyznala som všetky hriechy. A keď spočítam tie tri problémy dohromady, strácam nádej na spasenie. Pretože ako môžem byť spasená, keď nemám dostatok viery a nemám vyznané všetky svoje hriechy?" Kazateľ musel s touto ženou dlho hovoriť, aby jej vysvetlil, čo je to viera, čo je to nepochybovať, čo je to vyznanie hriechov a čo je to vôbec žiť s dôverou...
Tento príbeh mi je blízky, aj keď nie vo všetkých detailoch, ale sama som uvažovala o podobných otázkach, ako spomínaná žena. Nájsť odpovede nie je ľahké. Na prvý pohľad sa zdá, akoby chcel tento príbeh zahanbiť tých, ktorí veria v Božiu moc uzdravovať, ale nedajte sa tým zmiasť. Božie Slovo je v tejto veci veľmi vyvážené a k takýmto príbehom, ako prežívala táto žena, dochádza práve vtedy, ak sa na veci pozeráme príliš jednostranne. A žiaľ, s takýmto jednostranným pohľadom (či už je to prílišné vyzdvihovanie alebo naopak popieranie Božej uzdravovatľskej moci) sa stretávame často.
V dnešnom svete sa viera často predstavuje ako "malinovka" - viera, ktorá je stále sladká a vonia. Akoby Boh vždy všetko splnil podľa našich predstáv a ešte tu na zemi. Často našim deťom rozprávame príbehy typu "mačiatko sa stratilo, boli sme smutní, modlili sme sa a po nejakom čase sa mačiatko vrátilo". To sú krásne príbehy a v živote s Bohom to naozaj často takto funguje. Ale zabúdame hovoriť ľuďom, že sú aj iné príbehy, v ktorých "sa mačiatko nevráti". Čo potom? Snáď každý z nás má nejakú skúsenosť, ktorú má nedoriešenú. Ako je to s vierou a pochybovaním?
Možno mnohí poznáte známu kapitolu viery - 11. kapitolu listu Židom. Hneď v úvode nachádzame definíciu viery:
"Viera je zárukou toho, v čo dúfame a zdôvodnením toho, čo nevidíme." (Židom 11,1)
Aby sme však túto definíciu správne pochopili, pisateľ ju približuje na príkladoch veriacich ľudí zo Starého zákona. Možno by ste čakali samé veľké veci a šťastné konce. Áno, niektorí zažívali s vierou naozaj veľké veci, ale ako som postupne čítala túto kapitolu, videla som to s tými zázrakmi tak 50 na 50. Hneď ako prvý je spomenutý Ábel, ktorý napriek tomu, že veril, zomrel. Ako to, že Boh neochránil spravodlivého Ábela a nezastavil Kaina? Pretože Ábel veril, tak zomrel - nie je to divné? A naproti tomu Enoch, pretože veril, nezomrel. Všimli ste si niekedy tie protiklady? Sára, pretože verila, dostala syna a Abrahám, pretože veril, bol pripravený vzdať sa syna. Jozef, pretože veril, stal sa veľkým mužom v Egypte. A Mojžiš, pretože veril, opustil Egypt a strádal na púšti s ľudom Božím. A potom neskôr, vo veršoch 33 - 38 sa dočítame o ďalších hrdinoch viery, z ktorých jedni pre vieru prežili a víťazili a iní vierou zomierali a boli mučení. A predsa sú všetci menovaní ako hrdinovia viery. Pretože viera je potrebná ako k životu, tak aj v umieraní. To neznamená, že ak niekto umiera, Boh ho nepočuje, naopak, je to výzva, lebo práve vtedy je potrebná viera.
Pisateľ listu Židom si pre svoju kapitolu viery vyberá obyčajných ľudí, ktorí sa dopustili mnohých chýb a mnohé veci vo svojich životoch nezvládli, to mu však neprekáža, aby ich označil za hrdinov viery. Nehovorí o viere ako o momentálnom stave našich citov a našich životných okolností (veď ani Sára nebola vždy silná a v prvom momente sa zasmiala tomu, že by mala mať syna), ale viera je o smerovaní nášho života, o našom cieli. Pisateľ nám ukazuje, že viera nie je závislá na okolnostiach. Naopak, vo všetkých okolnostiach, ktoré prežívame, potrebujeme vieru. Lebo: viera nie je to, čo očakávame na tomto svete, viera a nepochybovanie je o budúcnosti, ktorú Pán Boh pre nás pripravil.
Otázka viery teda nespočíva v tom, či Boh urobí v mojom živote zázrak, či niekto bude uzdravený alebo niekto iný zase zostane chorý a zomrie. Oboje je spojené s vierou. Viera je rovnako potrebná pre zvládnutie života, ako aj pre zvládnutie umierania. Vierou sa môžeme preniesť cez akékoľvek okolnosti nášho života a náš život bude oslavou nášho nebeského Otca.
Ešte spomeniem verš Židom 12,2:
"Upierajme zrak na Ježiša, pôvodcu a završovateľa našej viery."
Viera - to je upretý pohľad na Ježiša Krista v každej situácii - v radosti i v smútku, v zdraví aj v chorobe, v živote aj v umieraní, v bohatstve aj v chudobe...
A ešte malá poznámka na záver: prečo niektorí sú zachránení alebo uzdravení a iní nie? Nie je našou vecou, aby sme všetkému rozumeli, Boh je Bohom a našou vecou je to prijať a dôverovať Mu.
Pavel Šimek toho vo svojej kázni hovorí oveľa viac. Hovorí o tom, že hoci niektorí prežívajú uzdravenie a víťazstvo, iní zase prežívajú utrpenie a smrť - lebo taká je realita života, a na to nám nepostačí viera "malinovka", na to je potrebná "realistická" viera, ktorá napriek všetkému pozerá dopredu a vždy počíta s Bohom. Vypísala som sem len niektoré myšlienky, ktoré mňa osobne zaujali. Aby ste mali ucelený obraz o tejto téme, bude najlepšie, keď si vypočujete celú kázeň na stránke Smíchovského internetového rádia:
www.bohosluzbyonline.cz - 26.1.2008 - Pavel Šimek - Realistická víra