27. 7. 2009

Wintonove deti (II.)

Zopár ďalších Wintonových detí:

Joe Schlessinger
sa vďaka Wintonovi spolu s bratom dostal do Anglicka. Chodil do českej školy pre utečencov vo Walese, kde prežil štyri šťastné roky. Možno práve tu začala jeho novinárska kariéra, jednou z vecí, ktoré na škole robil, bolo tlačenie denných správ. V roku 1945 sa vrátil späť do Prahy v snahe nájsť svojich rodičov. Našiel si prácu v agentúre AP ako prekladateľ-tlmočník a pomaly sa dostával k novinárčine. V roku 1948 ale prišiel komunistický režim a neskôr začali ľudí z agentúry AP zatýkať. Vtedy sa rozhodol opustiť krajinu, v roku 1952 sa mu podarilo ujsť cez hranice do Viedne do utečeneckého tábora. Neskôr sa dostal do Kanady, kde pracoval ako murár, čašník, námorník a všetko možné iné. Dostal sa na univerzitu, kde jedného dňa náhodne vošiel do redakcie študentských novín. Táto náhoda naštartovala jeho novinársku kariéru. Neskôr sa z neho stal známy vojnový spravodajca kanadskej televízie CBC.

Karel Reisz
bol ďalším z Wintonových zachránených detí. Vo svojich trinástich rokoch bol odvezený do Anglicka. Študoval v Oxforde a počas vojny slúžil v letectve. Po vojne sa vrátil do Československa, aby našiel svoju rodinu. Keď zistil, že nikto z nich neprežil, stopom sa vrátil späť do Anglicka, kde zostal až do svojej smrti. V Anglicku sa postupne dostal k práci na filmoch, ktorá ho vždy lákala. Napísal uznávanú knihu Umenie filmového strihu, neskôr pracoval ako filmový kritik a písal pre filmový časopis. Začal točiť najskôr dokumenty a potom aj filmy. Jedným z jeho najznámejších filmov je romantický film Francúzova milenka (1981) s hercami ako Jeremy Irons a Meryl Streepová, ktorý bol nominovaný na Oscara. Medzi jeho ďalšie filmy patria napríklad Psí vojaci (1978) alebo V sobotu večer, v nedeľu ráno (1960, tento film bol ocenený ako najlepší britský film cenou BAFTA) atd. Karel Reisz zomrel v roku 2002 v Londýne. Viac si o ňom môžete prečítať na stránke Sme.sk.

Hugo Marom
rodák z Brna, v roku 1939 ako malý chlapec opustil Československo jedným z Wintonových transportov. Vo Veľkej Británii si zamiloval lietadlá, keď počas 2. svetovej vojny často sledoval nad mestom ich prelety. Neskôr sa stal pilotom. Rád by o tom povedal aj svojim rodičom, ale tí žiaľ zahynuli v koncentračnom tábore. V 2. svetovej vojne už „nestihol“ bojovať ale po leteckom výcviku, ktorý absolvoval v Olomouci, sa stal izraelským vojenským pilotom a zúčastnil sa bojov za nezávislosť Izraela v roku 1948. Dnes je známy ako staviteľ letísk.
„Čo je šťastie? Šťastie je vzťah medzi ľuďmi, predovšetkým osobné uspokojenie z tohto vzťahu,“ hovorí Hugo Marom

Viac o Wintonových deťoch sa dočítate na stránkach: wintonfilm, príbehy detí