Trochu som pátrala a zistila som, že meno Daniel znamená "Mojím sudcom je Boh", Chananja "Hospodin je milostivý", Míšael "Kto ako Boh?" a Azarja "Hospodin pomohol". To len taká poznámka na okraj.
Budeme pokračovať v Danielovom príbehu. Pripomeniem len, že sme v Babylone, kde momentálne vládne kráľ Nebúkadnecar. Daniel sa dostal aj so svojimi tromi priateľmi na kráľovský dvor, aby sa vyučili do služieb kráľových, aby sa naučili chaldejský jazyk a nazbierali ďalšie dôležité vedomosti.
Toto učenie trvalo tri roky. Po ukončení tohoto času boli Daniel, Chananja, Míšael a Azarja najmúdrejšími a najšikovnejšími spomedzi všetkých mladíkov, ktorí boli na kráľovský dvor privedení. Už minule som spomínala, že to nebolo ich vlastnou zásluhou, ale Boh im dal "schopnosť poznať a pochopiť každú náuku a múdrosť" (1,17). A okrem toho Daniel dostal "schopnosť porozumieť každé videnie a každý sen" (1,17).
Po nejakom čase sa stalo, že kráľovi Nebúkadnecarovi sa sníval sen, ktorý ho veľmi znepokojil. Zavolal si veštcov, zaklínačov, čarodejníkov a učencov, aby mu sen vyložili. Lenže malo to háčik, kráľ sa poistil - aby zistil, či majú naozaj schopnosť vykladať sny, neprezradil im svoj sen. Očakával od nich, že mu ho rozpovedia a potom bude veriť aj ich výkladu.
Učenci neboli schopní tento rozkaz splniť. Všimla som si tam také smutné konštatovanie: "Vec, ktorú kráľ žiada, je ťažká a nik iný ju nedokáže vysvetliť kráľovi okrem bohov. Tí však neprebývajú medzi smrteľníkmi." (2,11) Hlavne tá posledná veta je dosť smutná. Uctievali bohov, ktorí boli vlastne nedosiahnuteľní, ktorí neprebývali medzi smrteľníkmi. Ako dobre, že máme živého Boha, ktorý je medzi nami, ktorý nás počuje a môže nám pomôcť. Ale späť k príbehu. Kráľovu požiadavku nikto nedokázal splniť, preto bol vydaný rozkaz pozabíjať všetkých mudrcov Babylonu. To znamenalo zabiť aj Daniela a jeho priateľov.
Keď sa to Daniel dozvedel, ani na chvíľu nezaváhal. Vedel, že má od Boha schopnosť rozumieť snom a preto si vyžiadal čas, aby mohol vyložiť kráľovi jeho sen. Daniel aj s priateľmi boli v ohrození života, nebolo to len tak. Daniel na seba prevzal zodpovednosť za to, či prežijú alebo nie. Teda to je len vonkajší pohľad, v skutočnosti to záležalo hlavne na Bohu, ale v tej chvíli to bola určite aj na Daniela obrovská záťaž. Znova si spomínam na tú udalosť z prvej kapitoly, kedy sa Daniel rozhodol a Boh sa k nemu pripojil. Aj teraz urobil prvý krok Daniel. Medzi ním a Bohom bol zvláštny vzťah, plný dôvery.
Na chvíľu sa vrátim k veršu 1,17: "Danielovi okrem toho dal schopnosť porozumieť každé videnie a každý sen." Daniel síce dostal zvláštny dar, ale nechválil sa ním. Aspoň to tak v druhej kapitole vyznieva: keď zháňali niekoho, kto by vyložil kráľov sen, Daniela nevolali. Z toho usudzujem, že nebolo verejne známe, aké má Daniel schopnosti. Myslím si, že toto je ďalším znakom proroka. Nehovoril zbytočne o svojom dare, nechválil sa ním. Jednoducho ho použil vtedy, keď bolo treba, bez zbytočných slov.
Prorok nedostáva dar na to, aby sa pochválil, aby bol zaujímavý alebo odlišný od iných. Nie len dar proroctva, ale akákoľvek služba Bohu nie je na to, aby sa ten dotyčný zviditeľnil. Je to hlavne o službe Bohu a Cirkvi. O službe iným, keď to potrebujú. Nie je to jednoduché, človek by sa prirodzene rád pochválil, dostal poďakovanie a uznanie. Aj ja som touto fázou prešla, a priznávam, že občas ma to ešte chytá. Ale s Božou pomocou sa učím, že nie ja som dôležitá, ale On a služba Jemu a Jeho deťom.
Daniel sa teda prihlásil, že kráľovi vyloží jeho sen. Utekal hneď domov a všetko povedal svojim priateľom. Prosil ich, aby sa za to modlili. Potom mal Daniel v noci sen, kde sa mu odhalili tajomstvá, ktoré potreboval vedieť. Pekná spolupráca. Daniel nepracoval sám, napriek tomu, že len on mal dar rozumieť snom. A ani jeho priatelia sa nezdráhali mu pomôcť. Každý vedel, kde je jeho miesto a tam sa snažil pracovať, ako najlepšie vedel. Máme sa od nich čo učiť.