Raz mi jeden človek poradil, že ak sa chcem dozvedieť niečo o dare proroctva, o tom kto je to prorok a ako sa s takým darom žije, najlepšie je pozorovať životy Božích prorokov a Božích mužov a žien. Najviac ich nájdete v Biblii, ale aj mimo Biblie nájdete množstvo životopisov mužov a žien, ktorí verne stáli v službe Bohu. Ich životy a ich skúsenosti sú cenným zdrojom informácií, ktoré sa nedajú naučiť formou teórie alebo nejakých poučiek. Takže, ak sa chcete naučiť viac o živote s Bohom, čítajte, čítajte, čítajte. A hlavne čítajte pozorne, aj medzi riadkami...
U nás v zbore sa momentálne na biblických hodinách preberá prorok Daniel. Škoda, že som nestihla začiatok. Nemohla som tam chodiť pre PN, stihla som to až od šiestej kapitoly. Ale nevadí, veci, ktoré ma na biblickej hodine oslovia, si poznačím a napíšem vám ich neskôr. Teraz sa vrátim späť k prvej kapitole a vychutnám si príbeh tohoto zvláštneho muža a jeho troch priateľov od začiatku. Ak si to chcete užiť spolu so mnou, musíte vytiahnuť svoju Bibliu a čítať v nej, aby ste mali ucelený obraz o udalostiach, pretože sa nebudem venovať všetkým podrobnostiam z Danielovho príbehu. A hlavne to nebude výklad, budú to len moje myšlienky a postrehy pri čítaní tejto zaujímavej knihy.
V Biblii, a zvlášť v Starom zákone, nájdete veľa Božích prorokov a každý z nich je zaujímavý niečím iným. Daniel je zvláštny svojou absolútnou oddanosťou a poslušnosťou voči Bohu. Neskôr sami uvidíte (aspoň dúfam), aký zvláštny vzťah mal Daniel ku svojmu Bohu. Ako sa dokázal odvážne spoliehať na Boha, a ako Boh dopĺňal jeho slová a skutky. Od Daniela sa môžeme veľa naučiť ako od proroka. Ale čo mňa ešte na Danielovi zaujalo, je jeho práca - je pre nás vzorom aj ako zamestnanec slúžiaci svojmu zamestnávateľovi. Ale o tom neskôr.
V mojej Biblii mám knihu Daniel rozdelenú na dve časti. Používam ekumenický preklad, tak sa nezľaknite, ak niektoré mená a názvy nebudú sedieť s vašou Bibliou. Takže prvých šesť kapitol má názov "Skúšky viery". Danielova viera bola naozaj dôkladne preskúšaná a ja som veľmi rada, že môžem Daniela v tom všetkom pozorovať.
Príbeh sa začína dobytím Jeruzalema. Boh vydal do rúk babylonského kráľa Nebúkadnecara (Roháčkov preklad: Nabuchodonozor) Jeruzalem aj s kráľom, ľudom a časťou vecí z Božieho domu. Potom si kráľ Nebúkadnecar vybral mladíkov spomedzi Izraelitov z kráľovského potomstva a zo šľachticov "bez akejkoľvek chyby, pekných na pohľad, nadaných vo všetkej múdrosti, zbehlých a učenlivých, ktorí by boli schopní slúžiť v kráľovskom paláci" (1,3-4). Medzi nimi sa ocitol aj Daniel a jeho traja priatelia Chananja (Chananiáš), Míšael (Mišael) a Azarja (Azariáš). Daniel so svojimi priateľmi teda neboli len takí obyčajní priemerní ľudia. Vynikali tým, že boli pravdepodobne z kráľovského alebo šľachtického rodu, boli nadaní, múdri a pekní na pohľad. Ale nespomínam si, že by som niekde čítala, že by sa tým chválili, že by sa správali nadradene. Veď to všetko ani nenadobudli vlastným úsilím. Neskôr, vo verši 17, som sa dočítala, že "Boh dal týmto štyrom mladíkom schopnosť poznať a pochopiť každú náuku a múdrosť." (1,17). To, čo mali, mali od Boha a myslím, že si to dobre uvedomovali a vážili si svojho Boha.
Daniel nabral odvahu a odmietol sa poškvrniť kráľovským jedlom a vínom. V tomto momente prvý krát vidím zvláštnu spoluprácu Daniela s Bohom (neskôr sa to myslím opakovalo ešte viackrát). Daniel sa rozhodol, čo urobí a následne Boh dal, aby Daniel našiel priazeň a milosrdenstvo u hlavného dvorana a tiež sa postaral, aby to prinieslo uspokojivé výsledky pred kráľom (1,9 a 18-20). Ja by som očakávala skôr opačný postup: Boh povedal Danielovi čo má robiť, Daniel to urobil a potom to Boh požehnal. Ale tu vidím Daniela urobiť prvý krok a Boh sa k nemu pripojil. Je to zvláštne. Život proroka nie je len o tom, že dostáva príkazy a verne ich plní. Je to v prvom rade o vzťahu medzi ním a Bohom. Daniel musel dobre poznať Boha, keď vedel že sa môže na Neho v tejto veci spoľahnúť. Vedel, v čom ho Boh podporí a v čom nie, a nebál sa toto svoje poznanie aj využiť. Spomínam si, ako som raz stála pred dôležitým rozhodnutím. Veľmi som sa chcela rozhodnúť správne, poznať v tom Božiu vôľu. Modlila som sa, ale odpoveď od Boha dlho neprichádzala. Neskôr mi jeden kresťan vysvetlil, že nemusím za každú cenu čakať na Boží pokyn. Ak človek žije v úprimnom a tesnom vzťahu s Bohom, ak poznáva Boha a snaží sa žiť podľa Jeho pravidiel, nemusí sa báť rozhodnutia. Niekedy nás Boh nechá, aby sme sa za rozhodnutie modlili, a potom počká, kým sa rozhodneme sami a On sa k nám pripojí.