
Manželia Longoví sa v polovici minulého storočia rozhodli pracovať niekoľko rokov na misii v Belgickom Kongu (dnešný Zair) a Brazílii. Slúžili v misii presbiteriánskej cirkvi v rokoch 1953-1980. Paulova manželka, zdravotná sestra, pôsobila v oboch zemiach po boku svojho manžela v lekárskej službe. Paul pôsobil ako misionár, kazateľ, zakladateľ zborov a ako som v knihe postrehla, bol tiež pilot, veľmi dobrý lovec divej zveri a zručný v ďalších užitočných veciach. Vo svojej knihe opisuje zážitky z misie v Afrike medzi domorodými kmeňmi, v niektorých brazílskych mestách a tiež v brazílskom pralese medzi indiánmi.
Sú to krátke príbehy, ale zato v mnohom poučné. Bolo zaujímavé sledovať, ako si poradil s rôznymi nečakanými problémami, zvláštnymi otázkami, ktoré so sebou prináša odlišná kultúra. Ak chce človek priniesť niekomu evanjelium, musí mu ho podať takou formou, aby to bolo pre daného človeka zrozumiteľné. Slová a myšlienky, ktoré sú pre nás samozrejmé a ľahko pochopiteľné, môžu byť pre takého afrického domorodca absolútne nezrozumiteľné alebo neprijateľné. Pri zvestovaní evanjelia nejde až tak o formu, lebo tá je vždy spojená s miestnou kultúrou. A kultúra nie je všade rovnaká. Preto si myslím, že v prvom rade je dôležitý obsah, ktorý treba podať formou v danom prostredí zrozumiteľnou. Napríklad bolo zaujímavé, ako znelo evanjelium v reči afrických kmeňov - autor sa im snažil vysvetliť, že kmene, ktoré stratili kontakt so Stvoriteľom sú v tme. Stvoriteľ tieto stratené kmene napriek tomu miluje. Poslal k nim svojho Syna, zo svojej dediny, aby priviedol stratené kmene späť pod svoju vládu. Ale ľudia zabili Syna. Stvoriteľ ich aj tak miluje a odpustí im vraždu svojho Syna, ak budú ľutovať zlo, ktoré v živote urobili a prijmú Syna za náčelníka a tak sa stanú členmi nového kmeňa. A potom, na druhom brehu rieky (smrť), ich bude čakať niekto, kto ich prevedie neznámym pralesom a privedie do Stvoriteľovej dediny, kde sa budú môcť so svojím ľudom naveky usadiť. To bolo v afrických pralesoch. V Brazílii vyzerala práca misionára zase trochu inak.
V knihe nájdete veľa príbehov, niektoré veselé, iné zas nebezpečné, v ktorých sú vykreslené osudy rôznych ľudí, rôzne udalosti a ich dôsledky pre večnosť, autorove víťazstvá ale aj tragické omyly. Niekedy si ani neuvedomujeme, aké všelijaké veci ľudí zväzujú a bránia im prijať Krista, a to nie len materiálne, ale aj duchovné (napr. rôzne okultné praktiky a povery medzi indiánskymi kmeňmi). Trochu mi prekážalo, keď autor (hlavne v Brazílii) opisoval, že ľudia sa museli najskôr zapísať do Biblického kurzu, aby sa potom stali kresťanmi. Neviem, ako to presne myslel, či šlo o oficiálne členstvo v miestnej cirkvi, alebo kládol podmienky k spaseniu. Ale ak je čitateľ dobre zakorenený v Pánovi a v Písme, ak vie, že spasenie je jedine z milosti a Boh nám žiadne ďalšie podmienky nekladie, tak ho takéto poznámky nemôžu zmiasť a môže z tejto knihy načerpať mnoho poučných vecí. Zvlášť ak sa zaujímate a prípadne aj chystáte postaviť do služby misionára. Alebo ak aj nie, v každom prípade je to zaujímavé a užitočné čítanie.
Na konci knihy nájdete aj niekoľko slov o Nadačnom fonde KMS, ktorého cieľom je podporovať misijnú prácu českej cirkvi. V súčasnosti podporujú asi 18 misionárov. Kúpou tejto knihy prispejete 10Kč na podporu misionára Mešaka Okumu, ktorý pôsobí v Nairobi a tiež medzi Masajmi.