Keď mám toho veľa a chcem sa trochu odpútať od starostí a problémov, tak si pustím hudbu a celkom sa do nej ponorím. Tak som aj teraz, v posledných dňoch, vytiahla jedno z mojich obľúbených cédéčiek, tentokrát od skupiny Koráb, a započúvala som sa do hudby aj textu. Najradšej mám pieseň Boh miluje country, tú si pustím vždy dvakrát :) hlavne ten záver:
Vieš, tam hore v nebi spieva piesne country gospel zbor,
v sále slávy Majstrovi znie po celý deň chór...
Raz príde Ježiš späť, aj vy budete smieť,
pri Otcovom tróne v tom zbore tiež ma zrieť.
Na perách úsmev mať, bez slzy v oku stáť
a v sladkom roztúžení Mu country gospel hrať.
Nejde ani tak o to country, asi by bolo trochu malicherné sa teraz dohadovať, aká hudba bude v nebi znieť, to sa nechám rada prekvapiť. Mňa v tých slovách zaujalo niečo iné:
"...aj vy budete smieť, pri Otcovom tróne v tom zbore tiež ma zrieť..."
Týchto pár slov ma hreje pri srdci a dodáva mi taký iný pohľad na nebo. Tá predstava, že raz v nebi nebudem len pasívnym divákom a poslucháčom, ale budem smieť aktívne chváliť Boha, z celého srdca... Nie som nijaký špičkový klavirista, ale hrám rada. Zvlášť keď som sama, pred biblickým alebo modlitebným zhromaždením, keď je zborová miestnosť ešte prázdna. Mám kľud a môžem sa úplne ponoriť do hudby a myslieť pri tom na Toho, od ktorého ten dar mám a práve Jemu svoju hru venovať - to je ako vyložiť srdce na dlaň. Tak nejak si predstavujem, že budem raz smieť v nebi oslavovať Boha. No nebude to nádherné?
