Znova po roku som mala možnosť byť na Misijnej konferencii v Modre - Harmónii. Ako vždy, hovorilo sa o zaujímavej a nepochybne aktuálnej téme: Náš Otec pracuje... a my? Hneď z príchodu nás uvítal tento sympatický mladík (vľavo na fotografii), ktorý nám celý čas pripomínal, o čom je 10. Misijná konferencia. Ponúkam vám niekoľko mojich poznámok a postrehov. Na konferencii toho odznelo omnoho viac, ale všetko sa tu nedá zopakovať a ani si človek nedokáže všetko zapamätať. Takže aspoň niečo z toho, čo oslovilo mňa:
Téma konferencie bola vybratá z evanjelia Jána 5. kapitoly, kde Pán Ježiš hovorí: Môj Otec pracuje doteraz, aj ja pracujem (verš 17).
Možno sa nám zdá, že si Otec po stvorení sveta na šiesty deň založil ruky a odvtedy len pozoruje okolie a odpočíva. Ale nie je to tak, z Písma vieme, že Otec pracuje stále, počnúc stvorením, cez dielo spasenia a až do konca vekov. Syn má túžbu pracovať tak ako jeho Otec. Aj svätý Duch neustále pracuje v nás.
A čo my? Podľa Efežanom 2,6 nás Otec v Kristovi posadil v ponebeských oblastiach. Skôr ako nás teda Otec zavolá do práce, oznamuje nám, že sme posadení v nebi. Chce, aby sme najskôr posedeli pri Jeho nohách a načerpali silu, pripravili sa, nabrali motiváciu. Aby sme si uvedomili, že služba pre Pána je privilégium, nie rozkazy a zákazy. A hlavne musí naša služba vychádzať od Otca. Syn nič nerobil bez svojho Otca. Aj my sme deťmi Božími a nemôžeme pracovať samy zo seba, len zo svojich síl a schopností, bez Otca.
V Jánovi 4,31-34 hovorí Pán Ježiš o službe ako o pokrme. Pokrm znamená niečo, čím sa nasýtime, čo nás dokáže uspokojiť.
Ďalšou vecou, ktorá vyplýva z týchto veršov je, že Pán Ježiš si bol vedomý, že je poslaný Otcom a pracuje na Otcovom diele. Sme si aj my vedomí, na čom pracujeme? Našou úlohou nie je vyberať si komu čo poviem, komu poslúžim atď. Našou úlohou je robiť to, čo nám povie a tam, kam nás pošle náš Otec. Konkrétne v tejto 4. kapitole Jána vidieť, že Pán Ježiš napríklad nemal problém venovať sa aj celkom obyčajnej žene samaritánke, keď to bol Otcov plán.
V nasledujúcich veršoch 4. kapitoly Jána sa hovorí o žni. Niekto rozsieva a niekto iný zase zbiera úrodu. Otec nás môže povolať do ktorejkoľvek fázy práce. Niekto seje a nevidí vzrast. A iný zase nesial, nevidel začiatky ale prichádza práve v čase žatvy a vidí hotové dielo. Ale ten kto seje, nech verí, že Boh má moc dať aj vzrast. Treba pozerať trochu viac dopredu, viac ako dovidíme, ponad horizont.
A ešte jedna myšlienka o Synovi:
Synovstvo = podobnosť Otcovi. Aký Otec, taký Syn. O Pánovi Ježišovi to platí v plnosti. Ako pracuje Otec, tak pracuje aj Syn. Náš Otec pracuje, aj náš "starší brat" pracuje... a čo my? Do akej miery sa my podobáme svojmu Otcovi?
Asi toľko v skratke z piatku večera. Na záver ešte jeden test:
Jednoduchý test, či si už naplnil svoje životné poslanie:Ak ešte žiješ, tak si ho ešte nenaplnil.
Poznámky zo soboty sa pokúsim spracovať v ďalšom príspevku. Zatiaľ popremýšľajte o tom, čo ste si práve prečítali.