Štefan sa síce nepočíta medzi prorokov, napriek tomu som ho zaradila do témy o prorokoch, lebo si myslím, že sa môžeme od neho veľa naučiť. O tomto zvláštnom mužovi sa v Biblii toho dočítame veľmi málo, len niekoľko udalostí zo záveru jeho života, ale stojí za to, aby sme sa pri tom zastavili. Píše sa o ňom v Skutkoch 6. a 7. kapitole.
O Štefanovom pôvode sa v Biblii nedozvedáme takmer nič. Snáď len toľko, že jeho meno nie je hebrejské ale grécke, z čoho vyplýva, že jeho rodičia zrejme žili mimo Izraela a patrili k tzv. helenistom. Štefan bol muž v prvom rade plný svätého Ducha, táto vec je v 6. a 7. kapitole Skutkov spomenutá asi trikrát, a ďalej bol plný múdrosti, viery, milosti a moci (v inom preklade sily). Prioritná je plnosť svätým Duchom, to ostatné by bez Ducha svätého nemohol získať. Štefan bol jedným z prvých diakonov v Cirkvi, ale zároveň aj jedným z prvých obhajcov viery a evanjelia a prvým mučeníkom, ktorý položil život za Pána Ježiša Krista.
Poďme ale pekne poporiadku. Cirkev sa rozrastala a spolu s tým narastali aj problémy. Väčšinou to tak býva, že keď sa rozrastá nejaké spoločenstvo, nedostáva sa už všetkým toľko pozornosti, koľko by potrebovali alebo koľko by si zaslúžili. V tom čase, kedy sa odohrali tieto udalosti, mala Cirkev asi okolo 5000 ľudí. Konkrétne v tomto prípade išlo o starostlivosť o vdovy. Apoštolovia to museli riešiť a tak sa rozhodli vybrať sedem mužov do diakonskej služby. Títo muži museli splniť prísne kritériá - mali mať dobrú povesť a byť plní svätého Ducha a múdrosti. Tu je hneď prvé poučenie pre nás - nezáleží na tom, či je to kazateľ, starší zboru alebo služobník, všetci musia spĺňať tie isté kritériá. Pre akúkoľvek službu pre Pána platí: "Ochotne slúžte ako Pánovi a nie ako ľuďom." (Ef. 6,7)
Štefan tieto kritériá spĺňal a spolu s ďalšími šiestimi bratmi bol vybraný k službe pri stoloch. Z kontextu ale vyplýva, že Štefan nekonal len jednu službu. Nezostal len pri stoloch, ale pracoval aj verejne medzi ľuďmi - Skutky 6,8. Ani my nemusíme zostávať celý život len v jednej službe. Môže sa stať, že nás Pán po čase zavolá pracovať na niečom inom, alebo nám dokonca zverí súčasne viacero úloh.
Štefan teda nepracoval len vnútri v Cirkvi ale aj verejne vystupoval na strane Ježiša. Vďaka tomu mal tvrdú opozíciu. Ale pre Štefana to nebolo prekážkou, bol plný svätého Ducha a múdrosti a preto neviedol s nimi nejaké logické spory ale citoval Písmo a hovoril s mocou Ducha, proti ktorej nenachádzali jeho odporcovia argumenty. Preto si našli falošné obvinenia a postavili ho pred veľradu, aby ho súdili. Je zvláštne, že to, čím bol Štefan naplnený, bolo vidieť aj na jeho tvári: "Všetci, čo sedeli vo veľrade, naňho uprene pozerali a videli, že jeho tvár je ako tvár anjela." (6,15) Štefan sa ani teraz nezľakol, ale plný svätého Ducha začal svoju reč. Je úžasné, ako do jednej kapitoly zmestil celú históriu Židovského národa. Samozrejme k tomu potreboval dobre poznať Písmo. Štefan sa však nemusel spoliehať len na svoju múdrosť, pretože okrem múdrosti bol v prvom rade plný svätého Ducha. Ako sa píše v Matúšovi 10,19: "Keď vás vydajú súdu, nestarajte sa, čo a ako máte hovoriť. Lebo v tej chvíli vám bude dané, čo máte povedať." Štefan sa nebál hovoriť pravdu a to jeho oponentov nakoniec úplne rozzúrilo.
Štefan bol verný svojmu Pánovi až dokonca, až do smrti. Pán Ježiš hovorí: "Sluha nie je väčší ako jeho pán. Ak mňa prenasledovali, budú prenasledovať aj vás." (Ján 15,20) Štefan si bol tohoto vedomý a predsa sa nebál postaviť na stranu pravdy. Krátko pred svojou smrťou videl otvorené nebo a tam svojho Pána, a aj to nahlas všetkým povedal. No a to bola posledná kvapka, aby pohár zúrivosti jeho protivníkov pretiekol. Vyhnali ho za mesto a ukameňovali.
Ešte tesne pred koncom vyslovil Štefan krátku modlitbu: "Pane, nezapočítaj im tento hriech." Pán túto modlitbu vypočul, minimálne v prípade mladíka Salua, ktorý strážil veci Štefanovým vrahom. Saulovi bolo odpustené a neskôr sa z neho stal veľký a verný služobník Boží pod novým menom Pavol.
Štefan bol muž plný svätého Ducha, múdrosti, viery, milosti a sily. Bol plný viery, nebol v ňom priestor pre neveru alebo pochybnosti ohľadne Boha a Božích vecí. Bol plný Ducha svätého, podobne ako sám Pán Ježiš. Nezostával v ňom priestor pre vlastné "ja". Bol plný milosti, ktorú preukazoval ľuďom okolo seba napríklad aj v jeho diakonskej službe. A bol plný sily, takže pred veľradou necúvol ani o kúsok, pevne stál pri pravde, pri svojom Pánovi, až do smrti. To všetko dohromady ale znamená len jediné - Štefan bol muž plný Pána Ježiša Krista. Sme ako nádoby, ktoré majú byť naplnené, naplnené pokladom od Boha, naplnené Pánom Ježišom Kristom. Ako to Štefan dosiahol, že bol plný? V Pánovi Ježišovi je všetko, čo potrebujeme, stačí z Neho čerpať. A ako dostaneme z našich nádob von, čo tam prekáža? Jednoduchý príklad - učiteľ sa spýtal žiakov, ako dostanú von vzduch z pohára? Tak, že ho naplníme vodou. Až po okraj. Buďme plnení Pánom Ježišom, až po okraj, a najlepšie keď bude naša nádoba pretekať.
Štefan, muž o ktorom je v Biblii napísané tak málo, ale muž ktorý je veľmi zvláštnym a veľkým príkladom. Z tých pár veršov, čo sú o ňom napísané, ho vnímam ako muža so silným charakterom, hlbokou múdrosťou, láskavým srdcom a usilovnými rukami, a hlavne muža plne oddaného svojmu Pánovi. Ak je niekto úspešný, ľudia mu tlieskajú, ak podal naozaj veľký a hodnotný výkon, diváci sa zvyknú postaviť a tak mu vzdať hold - standing ovation. Pán Ježiš sa po svojom odchode z tejto zeme posadli vedľa svojho Otca (Židom 12,2). Ale keď Štefan videl otvorené nebo, Pán Ježiš stál. Štefan musel byť naozaj výnimočným Božím služobníkom! Kiež by sme sa k nemu aspoň trochu dokázali priblížiť...
(Zdroj: spracované poznámky z nedeľnej kázne)