13. 12. 2010

Vianočný hymnus lásky

Keby som svoj dom vetvičkami, sviečkami, blikajúcimi žiarovkami a striebornými zvončekmi vyzdobil, a lásky nemal pre svoju rodinu, nebol by som iným, ako šikovným dekoratérom.

Keby som sa v kuchyni namáhal, vianočné pečivá na kilá vypekal, vyváral chutné jedlá. A krásne vyzdobil stôl, ale k svojej rodine neprechovával lásku, nebol by som ničím iným, iba kuchárom.

Keď rozdávam obed bezdomovcom, v domove dôchodcov vyspevujem koledy a všetko svoje imanie rozdám chudobným, ale k svojej rodine lásku nejavím, nič mi to nepomôže.

Keď ozdobím jedličku ligotavými anjelikmi a háčkovanými snehovými vločkami, zúčastním sa mnohých sviatočných akcií, spievam v kostolnom zbore, ale Ježiša nenosím v srdci, tak som nepochopil, o čom sú Vianoce.

Láska preruší vypekanie, aby objala dieťa.

Láska prestane s ozdobovaním bytu, aby objala manžela (manželku).

Láska je priateľská, aj keď má málo času.

Láska nezávidí byt druhých, v ktorom je elegantný vianočný porcelán s vhodným obrusom a plazmový televízor na celú stenu.

Láska nekričí na dieťa, aby išlo z cesty, ale je vďačná za dieťa, ktoré môže mať v ceste.

Láska sa nerozdáva len tým, od ktorých niečo očakáva, ale aj tým, ktorí ju nevedia opätovať.

Láska všetko znáša, všetkému verí, všetko dúfa, všetko ptretrpí.

Láska nikdy nepominie.

Videohry sa zničia, perly a peniaze sa roztratia, počítače zostarnú.

Ale dar lásky zostáva.

(Podľa 1 Kor 13; autor neznámy; zdroj: prišlo mi mailom)