Na Nový rok si u nás v zbore zvykneme rozdávať záložky s biblickými veršami. Vždy sa na to teším. Väčšinou to bývajú verše, ktoré ma vyučujú, usmerňujú, dodávajú silu a odvahu kráčať vpred. No tohotoročný verš ma mierne vykoľajil. Vybrala som si slová z listu Rimanom 4,8:
Blahoslavený človek, ktorému Pán nepočíta hriech.
V prvej chvíli si hovorím: to čo je? To snáď niekto nemyslel vážne, že tam dal takýto verš. Čo môže dať tento verš znovuzrodenému človeku, ktorý už dávno vie, že má odpustené hriechy? Čo si s ním počnem najbližších dvanásť mesiacov? Hodnú chvíľu som si nad tým lámala hlavu, až som si napokon spomenula na jednu krátku úvahu o obruse:
Ak je stôl špinavý a zaplnený všelijakým haraburdím, nejaká tá smeť sa na ňom určite stratí. No ak stôl upraceme a prestrieme naň biely obrus, potom je každú nečistotu už z diaľky vidieť. Presne tak je to aj v našom duchovnom živote. Ak je naše srdce očistené od všetkých hriechov, ak sme posvätení, je to ako biely obrus na stole. Potom je oveľa jednoduchšie rozlišovať, čo je správne a čo nie, veľmi rýchlo zbadáme, čo sa k bielemu obrusu nehodí. V tomto svetle som si uvedomila, že môj spomínaný novoročný verš vlastne vôbec nie je od veci, práve naopak, je veľmi užitočný. Tak, ako v telesnom vývoji, aj v tom duchovnom je dôležité nezostať na mieste ale napredovať. A to je aj mojou túžbou, aby som mohla rásť, stále viac sa približovať k Pánovi, viac Ho spoznávať, lepšie Mu slúžiť… Ale týmto veršom mi pripomenul, že by som pri svojich snahách o napredovanie nikdy nemala zabúdať na čistotu srdca, ktorú mi daroval vtedy na začiatku, na štartovacej čiare. Mala by som mať neustále na pamäti, za akú cenu mi táto čistota bola vydobytá, a tiež si neustále pripomínať, aký nesmierny význam pre mňa má, že mi môj Pán už nepočíta hriech. Lebo, ako sa na inom mieste v liste Rimanom píše: mzdou hriechu je smrť. Ale vďaka krvi Pána Ježiša Krista, ktorá ma očistila od hriechov, môžem mať podiel na tom najvzácnejšom dare: darom Božej milosti je večný život v Ježišovi Kristovi, našom Pánovi (Rim 6,23).
Ak sa chcem na ceste za Pánom niekam dostať, nestačí len poznať správny smer, naberať silu a múdrosť, ale zároveň treba dbať aj o čistotu srdca. A keď sa už nejaká tá smeť na obruse objaví, mala by som urobiť všetko pre to, aby sa odtiaľ dostala preč. Pán mi dal dvanásť mesiacov na to, aby som si túto vec mohla dobre uvedomiť a zaradiť do svojho každodenného života. Lebo práve čisté srdce je tým najlepším „lakmusovým papierikom“, aby sme si overili, či kráčame správnym smerom.
A tak prajem aj vám, aby ste v nasledujúcom roku nezabúdali na svoj obrus, a na to, ako a prečo ho udržiavať čistý. Prajem vám, a aj sebe, k tomu veľa posilnenia a pomoci od nášho Pána...