Nedávno som si pozrela pekný film Annin sen (Anna´s Dream, USA, 2002). Po vážnej nehode pri gymnastike sa 18 ročná Anna vracia na strednú školu - ako invalid na vozíčku. Musí opakovať ročník spolu so svojou sestrou Beth. Nie je ľahké prispôsobiť sa okoliu, škole, rodičom...Tento film nerozpráva celý Annin príbeh, ale len určitú, pomerne krátku časť z neho. Len letecky sa dozviete, čo sa Anne vlastne stalo. Nejde tu totiž o zobrazenie detailov celej nehody, ale o ukážku z Anninho života po nehode. Je to taká momentka, z ktorej sa dá mnoho vyťažiť.
Môžete nahliadnuť do Anninho vnútra a prežívania, aj do pocitov jej súrodencov, rodičov, ktorí sa tiež snažia pomôcť, aj keď to nie vždy dobre dopadne. Sú tam úsmevné momenty, veselé trapasy, ale aj vážne a poučné chvíle. Veď práve tak to v reálnom živote chodí, nie je všetko len čierne, aj keď sa to niekedy zdá. Život je pestrý, len sa treba lepšie prizrieť. Tento film ma zaujal práve svojou jednoduchosťou, otvorenosťou, zobrazením reality aká je - niekedy smutná a niekedy zas úsmevná. Možno si poviete, že Annin sen žiť ako normálne "násťročné" dievča je nesplniteľný. Ale Anna je bojovníčka. Nedá sa odradiť neúspechmi alebo nevhodným správaním ľudí okolo seba, čo aj časom prináša výsledky... Veľmi pekný, veselý a poučný film.