Šok pre všetkých
...avšak ráno 4. decembra 1982 v austrálskom Melbourne im slová radosti zamreli na perách. Ich prvorodený syn sa totiž narodil bez všetkých štyroch končatín! Nikto ich vopred nevaroval, nemali teda čas pripraviť sa na to. Lekári nevedeli vysvetliť, prečo sa to stalo, sami boli celkom šokovaní a prekvapení. Rodičov to položilo, ľudia zo zboru boli otrasení. Pýtali sa: "Ak je Boh Bohom lásky, prečo dovolil, aby sa niečo také stalo? A navyše takým oddaným kresťanom?"Otec bol presvedčený, že nebudem dlho žiť. Avšak testy ukázali, že som zdravé bábätko - mám len jediný nedostatok: chýbajú mi ruky a nohy! Aký život budem schopný žiť? To si vtedy moji rodičia vôbec nedokázali predstaviť, bolo im úzko a trápili sa. Ale Boh má predsa všetko pod kontrolou! Najskôr sa museli znova naučiť dôverovať Bohu. Preliali veľa sĺz, prežili veľa žiaľu a bolesti, položili si veľa otázok, kým sa so všetkým vyrovnali. Trvalo niekoľko mesiacov, kým sa celkom upokojili. No Boh im dal silu a odvahu, ktoré na začiatku veľmi potrebovali.
Moje PREČO?
Veľakrát som sa cítil zle, plný depresie, hneval som sa, že nedokážem zmeniť svoju situáciu, ba aj preto, že nemám koho za ňu obviňovať. V nedeľnej škole som sa síce učil, že Boh nás všetkých miluje a že sa o nás dokonale stará, no v detstve som Božej láske rozumel len čiastočne. Viete si iste predstaviť, že som nedokázal pochopiť, že by ma naozaj miloval a pritom ma takto stvoril! Myslel som si, že som musel urobiť niečo veľmi zlé, lebo inak by ma Boh nestvoril ako jediné dieťa zo všetkých, čo poznám, také iné. Cítil som sa ako bremeno a myslel som si, že čím skôr odídem, tým bude lepšie mojim najbližším. Už ako chlapec som si chcel vziať život. Dnes som vďačný rodičom i rodine, že boli vždy pri mne, aby ma utešili a dodali mi silu.Idem do školy
Dozrel čas a ja som nastúpil do školy. Škola bola pre mňa naozaj radosťou, snažil som sa žiť taký život ako ostatní. Aj keď som dobre vedel, že som iný, bolo to len navonok. Vnútri som bol úplne rovnaký ako ostatné deti. No zo začiatku som prežil dosť nepríjemné obdobie, pretože som cítil odmietanie. Bývalo my všelijako, často ma šikanovali a trápili, lebo som bol iný. Na to som si nevedel zvyknúť. Boli dni, keď som sa cítil tak zle, že som kvôli tomu vôbec nechcel ísť do školy. Ale vďaka rodičom som toto problémové obdobie prekonal. Tých, čo mi chceli ubližovať, som sa naučil ignorovať. Hľadal som si nových kamarátov. Väčšinou som ako prvý nadväzoval rozhovory. Študenti rýchlo pochopili, že som naozaj rovnaký ako oni. A to bol začiatok Božieho požehnania. Boh mi dal nových skutočných priateľov.Božia škola
Prostredníctvom zápasov, ktoré som prežil počas štúdií, malého sebavedomia a osamelosti, Boh do mňa postupne vložil túžbu podeliť sa so svojím osudom a skúsenosťami s inými, a tak im pomôcť vyrovnať sa alebo lepšie sa popasovať s vlastnými problémami. Až keď sa moje zápasy premenili v niečo, čo mohlo osláviť Boha a priniesť iným požehnanie, uvedomil som si svoj cieľ. Boh ma chcel použiť na povzbudenie a inšpiráciu druhým, aby svoj život žili naplno, aby nedovolili ničomu zhatiť svoje sny a nádeje.Ako som dospieval, Boh na mne pracoval - pripravoval moje srdce na službu pre Neho. Učil som sa Ho hľadať a spoznávať. Jedna z prvých lekcií, ktoré som sa naučil, bola, že nie všetko je samozrejmé. Už v dvanástich som si vážne uvedomil, ako veľa som od Boha dostal - milujúcu rodinu. Prečo by som sa mal teda sťažovať? Silno prehovoril ku mne aj verš z Rímskym 8,28: "Vieme, že milujúcim Boha slúžia všetky veci na dobré." Utvrdil ma v tom, že neexistuje náhoda, šanca či zhoda okolností, že všetky tieto "zlé" veci sa dejú v našich životoch preto, aby nás urobili podobnejšími Kristovi.
Prostredníctvom Božieho slova som cítil, ako do mňa prúdi dokonalý pokoj, vedel som, že Boh nedopustí, aby sa nám čokoľvek stalo, ak to nie je Jeho zámer. V pätnástich som svoj život odovzdal Kristovi - čítal som vtedy 9. kapitolu z Jánovho evanjelia. Ježiš v nej hovorí, že slepý muž sa narodil slepý preto, aby "sa na ňom zjavilo Božie dielo". Veril som totiž, že ma Boh uzdraví, aby som bol úžasným svedectvom Jeho obdivuhodnej moci. Ako som postupne duchovne dospieval, Pán mi dal múdrosť pochopiť, že keď sa modlíme za niečo v zhode s Jeho vôľou, stane sa tak, ale v Jeho čase... nie v našom, a taktiež, že ak naše modlitby nie sú v zhode s Jeho vôľou, určite má pre nás niečo lepšie. Teraz som už celkom presvedčený a chápem, že Jeho sláva sa už zjavila v tom, že ma používa práve takého, aký som! A ešte úžasnejšie je to, že ma môže používať takým spôsobom ako nikoho iného!
Môj život dnes
Dokončil som bakalárske štúdium v odbore finančného plánovania a účtovníctva. Aktívny som aj ako motivačný hovorca. Avšak mojou prvoradou túžbou je záchrana ľudských duší. Rád chodím medzi ľudí, aby som sa s nimi podelil o svoj príbeh. Túžim hlavne osloviť mladých - rozoberáme spolu aj iné témy, všetko, čo ich zaujíma. V podstate som k dispozícii na akúkoľvek akciu - na všetko, čo Boh chce, aby som urobil. Budem Ho nasledovať, nech ma povedie kamkoľvek, pretože som sa naučil plne Mu dôverovať. V posledných rokoch som sa naučil byť samostatný a nezávislý od pomoci druhých ľudí. Viem sa postarať o všetky svoje osobné potreby. Dokážem si sám vyčistiť zuby, oholiť sa, učesať, obliecť, zvládnem osobnú hygienu. Pohybujem sa po dome aj mimo tak, že skáčem, ale mám aj elektrický invalidný vozík, ktorý viem sám ovládať. Rád plávam, hrám futbal a chodím na ryby.Sny a túžby
Samozrejme, že mám aj sny a určité ciele. Usilujem sa ich naplniť. V niektorých je skrytý túžba stať sa tým najlepším svedkom Božej lásky a nádeje, stať sa Jeho medzinárodným hovorcom, byť používaný ako nádoba v akomkoľvek prostredí. Chcel by som dostať pozvanie do televízneho programu "Oprah Winfrey Show" a tam porozprávať svoj príbeh. No chcel by som aj prostejšie veci. Potrebujem napríklad upraviť auto, aby som mohol sám šoférovať. Túžim napísať niekoľko kníh...Možno si myslíte, že sú to nereálne sny. Ja však verím, že ak má človek túžbu a nadšenie niečo urobiť, a je to v súlade s Božou vôľou, určite to v určený čas dosiahne. Ako ľudské bytosti si neustále určujeme hranice, na to však nemáme žiadny dôvod! A čo je ešte horšie, my určujeme hranice aj Bohu, ktorý je predsa všemocný! Boha však takto zatvárame do "škatule"! Ak naozaj chceme pre Boha niečo urobiť, tak sa nesmieme zamerať na naše schopnosti, ale na našu ochotu byť k dispozícii. Sami bez Boha totiž nie sme schopní nič urobiť, ale s Ním dokážeme všetko: "Všetko môžem v Kristovi, ktorý ma posilňuje." (Filipským 4,13)
Boh má úžasný zámer aj s tvojím životom! Dovoľ mi, aby som ťa povzbudil na ceste za pravdou. Lebo pravda nájdená v Ježišovi Kristovi je to, čo ťa oslobodí. Len On môže dať pokoj do tvojho srdca, ktorý ťa skutočne zbaví strachu a pochybností, ktoré tam predtým prebývali. Nech ti Pán žehná, kým Ho hľadáš, a dá ti múdrosť a silu na cestu životom, keď ho nájdeš. To ti prajem z celého srdca.
Nick Vujicic
(zdroj: BTM-Bratislavská tlačová misia)
Nickov ofenzívny postoj k svojmu postihnutiu pravidelne vyvoláva záujem medzinárodných médií, ktoré sprostredkujú divákom ako Nick zvláda každodenný život, ako napriek svojmu postihnutiu športuje (plávanie, surfovanie, golf), cestuje, a ako sa stal medzinárodne uznávaným kresťanským motivačným prednášateľom. Na jeseň 2010 vyšla Nickova prvá kniha pod názvom: Life Without Limits (Život bez hraníc). V marci 2011 vyšla aj v nemčine pod názvom: Mein Leben ohne Limits. Nick v nej so silou nádeje a extra porciou humoru rozpráva príbehy zo svojho života bez hraníc.V roku 2011 vyšla táto kniha aj v češtine pod názvom: Život bez hranic, viac sa dozviete v kategórii Čitáreň.
A myslím, že dnes (aktualizácia jún 2019) je dostupná aj v slovenčine.
"Bez rúk a nôh to nie je ani z polovice tak ťažké, ako bez nádeje!"
(Nick Vujicic)