Včera ma zaujala jedna krátka veta: "Čo ste si uvarili, to vám teraz predložím." Táto veta odznela na začiatku včerajšej kázne. Prinútila ma zamyslieť sa. Ako často chodíme do zboru len ako pasívni poslucháči? A občas si aj trošku posťažujeme, čo nám to tam zase hovorili... Je pravda, že nie každý sa môže postaviť za kazateľňu, ale to ešte neznamená, že nemôže pomôcť s prípravou. Práve naopak, mali by sme sa viac angažovať a spoločnými silami pripravovať každé naše stretnutie, každú kázeň, ktorá má odznieť - spoločne to pripravovať na modlitbách. Mali by sme pred každým stretnutím myslieť na modlitbe na to, aby nám Pán poslal také slovo, aké práve potrebujeme. Lebo, ako to chodí aj s jedlom: niekto to pripravuje a niekto iný potom servíruje. Samozrejme rovnako dôležitý ako príprava je aj spôsob servírovania, to je už zase zodpovednosťou toho, kto sa za tú kazateľňu postaví. Takže, pred najbližšou cestou do spoločenstva kresťanov nezabudnite aj na trochu "varenia"...
