Maria Anne Hirschmann, inak Hansi, bola za čias druhej svetovej vojny členkou Hitlerjugend a hrdou nasledovníčkou Adolfa Hitlera. Až neskôr pochopila, že celá Hitlerova ideológia bol len zlý sen a realita je niekde inde. Veľmi tvrdo za tento svoj omyl zaplatila a nakoniec sa predivne dostala k viere v Boha a k spaseniu. Neskôr sa stala usilovnou Božou spolupracovníčkou. Viac podrobností sa dočítate v téme Osobnosti.
Zatiaľ čo v prvej knihe sa dozviete podrobnejší opis udalostí z Hansinho života, v knihe Nemusíš zestárnout píše autorka o svojom živote viac do hĺbky. Píše o svojich hlbokých zraneniach z obdobia vojny a tesne po nej, o svojej pomalej premene a spoznávaní Pána Ježiša, o otázkach, ktoré boli pre ňu neriešiteľné a o odpovediach ktoré nachádzala u Boha. Nebolo jednoduché, aby sa z presvedčenej nacistky, z človeka ktorý bol naučený slepo nasledovať príkazy a nikdy nezažil ozajstnú slobodu, ktorý nikdy nepocítil skutočnú lásku, ktorý dobre poznal hrdosť ale nevedel čo je to odpustenie, ktorý si všetko musel zaslúžiť - aby sa z takéhoto človeka stal skutočne milujúci a oddaný služobník Boží. Hansi v tejto knihe rozoberá mnohé otázky, ktoré ju zastavovali, na ktoré hľadala odpovede. Otázky jej osobného vzťahu s Pánom, ale aj niektoré otázky a pálčivé problémy, na ktoré narazila v Cirkvi. Ak ste čítali prvý diel, tak niekedy po vydaní tejto knihy sa Hansi vzdala svojho učiteľského miesta a pod vedením Božím začala pracovať na zvestovaní evanjelia iným spôsobom. Našla si spolupracovníčku Betty, s ktorou cestovali po svete a viedli rôzne semináre, prednášky a rozhovory s ľuďmi o Bohu. Venovali sa, okrem iného, ženám v Cirkvi, veľa svojej služby venovali vojakom, venovali sa deťom v Bielorusku postihnutým Černobyľom...
Hansi sa na jednom seminári alebo konferencii stretla s holandskou spisovateľkou a hlásateľkou evanjelia Corrie ten Boom. Pre Hansi bolo toto stretnutie veľmi ťažké. Až do tej chvíle si nepripúšťala, že Nemci boli strojcami holokaustu počas 2. svetovej vojny. Ako členka Hitlerjugend nikdy o niečom takom nepočula a neverila, že by to naozaj Nemci mohli urobiť. Až keď počula na vlastné uši Corrie ten Boom, tak pochopila, že je to pravda a bála sa tejto žene vôbec pozrieť do očí. Ako by mohla ona, kedysi Hitlerova nasledovníčka, teraz nájsť odpustenie u ženy, ktorá si kvôli Hitlerovi vytrpela koncentračný tábor? A predsa sa tieto dve ženy osobne stretli a Boh im dal milosť, aby sa z nich stali dobré priateľky.
Hansi v tejto knihe opisuje ešte množstvo ďalších zážitkov a hlbokých myšlienok týkajúcich sa služby Bohu. Je udivujúce a zároveň povzbudzujúce, že po tom všetkom, čo mala Hansi za sebou, si dokázala vytvoriť naozaj pevný, veľmi blízky a veľmi dôverný vzťah s Pánom. A tento vzťah sa stal základom jej celého života... Najlepšie keď si o tom prečítate sami, je to veľmi zaujímavá kniha.
"Nalezla jsem Pravdu a zázračné uzdravení, když jsem našla Ježíše Krista jako svého Spasitele a Pána. Skrze něho mám život věčný a pro svůj pozemský život jsem získala vhled, který jsem potřebovala pro obnovu duševního zdraví, pro překonání deprese a strachu, pro záchranú svého domova. Místo neustálého podezírání, že mně někdo znovu oklame, přišel pocit bezpečí. Našla jsem neotřesirelnou pravdu. Protože pravda není filosofie nebo učení, ale Osoba! Pravé křesťanství není věrouka, ale osobní vztah s jediným Spasitelem světa, jednorozeným synem Božím, a mým Pánem Ježíšem Kristem.
Nikdy nepochpím, proč o mě stál. Bývalá nacistka, emocionální troska s vymytým mozkem plným zmatku, pronásledovaná nočními můrami a děsivými vzpomínkami - proč by Žid Ježíš Kristus chtěl vztáhnou ruku do hlubin pekla a zachránit hříšníka jako jsem byla já?
Buď Bohu chvála, že nemusíme chápat jeho bezmeznou lásku. Potřebujeme ji jen přijmout. Ano, Ježíše Krista jsem přijala, ale dala jsem mu všechno, co mi zbylo: svůj spackaný život, bolestmi sužované tělo, rozpadající se manželství a sny o lepší budoucnosti. Zjistila jsem, že Boží dítě smí znovu snít, a v Kristově moci sny nepomíjejí, nýbrž se uskutečňují..." Maria Anne Hirschmann