Stavba Titaniku sa začala v marci 1909 v Belfaste. Na svoju triumfálnu plavbu vyplával 10. apríla 1912. O päť dní sa však stal už len strašidelnou spomienkou, pretože sa po náraze na ľadovec veľmi rýchlo potopil na dno severného Atlantiku. Počas jeho jedinej, nedokončenej plavby, sa spojili zdanlivo nepodstatné nepriaznivé okolnosti a ich nesprávne vyhodnotenie viedlo k tragickému koncu. Varovný signálom nikto nevenoval pozornosť...
Naša plavba na Titaniku
Nastúpili by ľudia na Titanik, keby vedeli, že sa potopí? Asi nie... Lenže vtedy nikto nepredpokladal nejaké problémy či dokonca katastrofu. Bola to predsa nepotopiteľná loď! Ktosi sebavedome vyhlásil, že Titanik je taký dokonalý, že ho nepotopí ani Boh... Ako veľmi sa ľudia mýlili!
Náš život sa v skutočnosti podobá plavbe na Titaniku. Ľudia si myslia, že je všetko v poriadku, že sa nič nedeje. Niektorí však varujú: "Pozor! Náš život je v nebezpečenstve, niečo nie je v poriadku! Mali by sme sa obrátiť k Bohu, inak zahynieme!" Uvedomujú si ľudia, že potrebujú duchovnú záchranu? Väčšinou nie. Mnohí to ani netušia, alebo si to nechcú pripustiť. A tak vôbec nechápu, nerozumejú, čo im chýba, prečo sú vo svojom srdci nespokojní, nevyrovnaní...
Nejaké reči o záchrane? A pred čím? Pred večným zatratením? Pred Božím spravodlivým trestom sa hriechy? Kto by niečomu takému dnes ešte veril! Rozhovory na túto tému sa obyčajne končia slovami: "Ty máš taký názor, ja mám iný. Ver si čomu chceš, ja takým veciam neverím, tak mi s tým daj pokoj..."
Tomu, že ľudia naozaj potrebujú duchovnú záchranu - spasenie, len málokto uverí. Väčšina ľudí sa podobá ľuďom z Titaniku. Tým, ktorí na hornej palube lode tancujú a bavia sa. A pritom je už v lodi poriadna diera, o chvíľu klesne na dno. Ľudia to však nevedia, dokonca si stále niečo také nechcú ani len pripustiť!
Naše zúfalstvo
Lenže Boh nám vo svojom posolstve - v Biblii hovorí, že sa všetci do jedného nachádzame v zúfalej situácii. Všetci sme zhrešili a sme odsúdení na večné zahynutie. V skutočnosti však nemusíme zahynúť, pretože Boh vo svojej láske k človeku urobil niečo veľkolepé pre našu záchranu a sám nás uisťuje, že existuje pre nás vykúpenie. Samotné slovo vykúpenie naznačuje, že ten, kto má byť vykúpený, je akýmsi otrokom. A otroci nemajú slobodu, nemôžu robiť to, čo by sami chceli. Sú v moci niekoho, komu patria. Možno to dnes znie ako čosi veľmi vzdialené. Dnešní ľudia a otroci? Otrokárstvo bolo predsa v Európe už dávno zrušené! Ale vari dnes nie sú otroci? Ekonomickí otroci alebo ľudia, ktorí sú otrokmi svojich vášní, dlhov, veriteľov...? Otroctvo je stav, z ktorého sa človek sám nedostane. Je to stav beznádeje a zúfalstva. Z tohto stavu mu musí niekto pomôcť, musí prísť a zaplatiť za jeho slobodu - vykúpiť ho. A presne tak je to aj v duchovnom význame. Človek je otrokom hriechu, lebo je v moci Satana, jeho život je mu podriadený. A hoci sa snaží robiť dobro, nedarí sa mu to. Stále znova a znova zlyháva...
Naša záchrana
Apoštol Pavol to vyjadril slovami: Nečiním totiž dobré, čo chcem, ale robím zlé, čo nechcem. Ale keď robím, čo nechcem, nie ja to robím, ale hriech, ktorý prebýva vo mne. Pre mňa, ktorý chcem konať dobré, nachádzam teda zákon, že zlé je pri mne. Podľa vnútorného človeka s radosťou súhlasím s Božím zákonom, ale vo svojich údoch vidím iný zákon, ktorý bojuje proti zákonu mojej mysle a zotročuje ma zákonom hriechu, čo je v mojich údoch. Biedny ja človek! Kto ma vytrhne z tohoto tela smrti? (Rimanom 7,19-24)
Výsledkom je náš zúfalý duchovný stav. Do tejto situácie poslal Boh na našu zem svojho Syna Ježiša Krista - aby zachránil človeka pred duchovným nepriateľom vyslobodil ho z otroctva hriechu. On vzal na seba všetky hriechy sveta a bol za ne odsúdený, zomrel na kríži, ale Boh ho vzkriesil, a tak teraz môže každého vykúpiť z ubíjajúceho otroctva hriechu. Tým za nás zaplatil a tak nás vykúpil - svojou smrťou a svojím vzkriesením.
Biblia hovorí, že existuje viac ako len tento pozemský život. Náš život sa nekončí smrťou, v okamihu smrti neprestávame existovať, iba sa presúvame do inej existencie - večnej. Raz sa každý z nás postaví pred Boha, ktorý nás bude súdiť. Naše postoje, slová, skutky, myšlienky... našu odpoveď na Jeho varovné volanie a ponuku záchrany, vykúpenia. Lebo o našej záchrane sa rozhoduje už teraz, potom, po smrti, bude neskoro! Ver, že keď vyznáš Bohu svoje hriechy a prijmeš Kristovo vykúpenie, On ti vo svojej nesmiernej láske odpustí a očistí ťa od každej neprávosti. A tvoj život naplní tým, čo ti najviac chýba - pokojom.
Boh chce dať nový život každému. Prijmeš Jeho podávanú ruku? Prijmeš Toho, kto za teba zaplatil, aby ťa vykúpil?
(autor: Pavel Coufal, zdroj: BTM - Bratislavská tlačová misia, foto: lodtitanic.estranky.sk)
Viac podrobností o Titaniku sa dočítate napríklad na stránke: www.lodtitanic.estranky.sk