1. Tesaloničanom 2,12
Choďte hodne Boha a povolania - tak znela dnešná téma v našom zbore. Mysleli by ste, že sa hovorilo hlavne o pravidlách chodenia = praktického každodenného života kresťana. Myslela som si to aj ja, ale na moje prekvapenie kázeň začala z celkom iného konca a po chvíľke som aj pochopila prečo. Hovorilo sa totiž viac o sedení ako o chodení...
Predstavte si malé deti, najskôr sa naučia sedieť, potom stáť a nakoniec chodiť. A tak je to aj v živote kresťana, najskôr sa treba posadiť. Nenúťte sa k takému výkonu, že budete hneď chodiť, lebo budete sklamaní na celej čiare. V evanjeliu Jána 15,5 sa píše: Pretože bezo mňa nemôžete nič robiť. To sú slová Pána Ježiša. Bez Neho nedokážeme nič. Bez Neho nemôžeme chodiť. A preto je najdôležitejšie zo všetkého naučiť sa sedieť pri Jeho nohách, počúvať Ho, učiť sa od Neho, sedieť nad Jeho slovom, dokonale si pri Ňom odpočinúť. Pán Ježiš nám hovorí: Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate... ja vám dám odpočinúť. (Matúš 11,28)
Veľmi veľa k tejto téme hovorí list Efezanom. Skúste si ho prečítať celý. Prvé tri kapitoly hovoria o posadení sa pri nohách Pánových. Hovorí sa tam o základných, podstatných veciach, bez ktorých sa nedá začať chodiť. Najskôr človek musí vstrebať, naučiť sa a byť si istý v základoch, až potom môže pokročiť ďalej. V prvých kapitolách listu Efezanom píše apoštol Pavol o základoch viery. Skúste si to čítať pekne pomaly od prvého verša, vnímajte každú skutočnosť a premýšľajte, či ste si v nej absolútne istí:
Požehnaný Boh a Otec nášho Pána Ježiša Krista,
ktorý nás požehnal všetkým duchovným požehnaním
cez naše spoločenstvo v Kristovi v nebesiach.
Veď ešte pred stvorením sveta si nás vyvolil,
aby sme boli pred ním svätí a nepoškvrnení v láske.
Podľa svojej milostivej vôle nás predurčil,
aby sme boli skrze Ježiša Krista jeho synmi,
na chválu a slávu jeho milosti,
ktorou nás obdaroval vo svojom milovanom synovi.
V ňom máme skrze jeho krv vykúpenie
a odpustenie prestúpení podľa bohatstva jeho milosti,
ktorou nás zahrnul vo všetkej múdrosti a rozumnosti,
keď nám dal poznať tajomstvo svojej vôle,
podľa svojho milostivého rozhodnutia,
v ktorom si predsavzal,
že podľa plánu, až sa naplní čas
zjednotí v Kristovi ako v hlave všetko,
čo je na nebi i na zemi.
V ňom sme sa stali aj dedičmi
predurčenými podľa rozhodnutia toho,
ktorý koná všetko podľa zámeru svojej vôle,
aby sme boli na chválu jeho slávy;
my, ktorí sme už predtým mali nádej v Kristovi.
V ňom ste aj vy, ktorí ste počuli slovo pravdy,
evanjelium o svojej spáse, a uverili mu,
dostali pečať prisľúbeného Ducha Svätého,
ktorý je zárukou nášho dedičstva
na vykúpenie tých, ktorých si získal,
na chválu jeho slávy.
Efezanom 1,3-14
Ak niektorým veciam nerozumiete, alebo nie ste si v nich celkom istí, čítajte stále znova, pomaly a pozorne. Ako zlatokop, ktorý hľadá neúnavne stále znova, kým nenájde vytúžený kúsok zlata. Predtým, ako začneme chodiť, je dôležité poznávať Pána, stále viac, pretože On je našou hlavou a my sme Jeho telom, od Neho potrebujeme čerpať múdrosť:
Preto aj ja, keď som počul o vašej viere v Pána Ježiša a o láske, ktorú máte k všetkým svätým, neprestávam za vás ďakovať, keď vás spomínam vo svojich modlitbách, aby vám Boh nášho Pána Ježiša Krista, Otec slávy, keď ho poznávate, dal Ducha múdrosti a zjavenia, aby osvietil oči vášho srdca, aby ste vedeli, k akej nádeji vás povolal, aké je bohatstvo slávy jeho dedičstva medzi svätými a aká nesmierne veľká je jeho moc pre nás, ktorí veríme tak, ako v nás pôsobí jeho mocná sila.
Efezanom 1,15-19
Tí, čo sú spasení, duchovne už sedia v nebi a telesne sú tu na zemi. Keď sme boli pre poklesky mŕtvi, oživil nás s Kristom - milosťou ste spasení! - spolu s ním nás vzkriesil a spolu s ním nás uviedol na nebeský trón v Kristovi Ježišovi. (Efezanom 2,5-6) Najskôr je potrebné spasenie a istota v Bohu, najskôr musíme byť posadení v nebi, aby sme potom dokázali chodiť po zemi hodne Boha. Ako by sme aj mohli chodiť, ak by sme k tomu neboli zmocnení zhora od Pána?
Našli by sme mnoho ďalších miest v Biblii, ktoré nám potvrdzujú a uisťujú nás o našom spasení a postavení pred Bohom. Napr. v liste Hebrejom 1,14 sa píše: Jednou obetou totiž navždy zdokonalil tých, čo sa posväcujú. Veríš tomu a si si istý, že si obeťou Ježiša Krista zdokonalený? Že si dokonale spasený? Alebo pochybuješ o svojej dokonalosti v Kristovi? Ako chceš chodiť, ak pochybuješ o svojom základe - o svojej dokonalom spasení?
Som totiž presvedčený, že ani smrť, ani život, ani anjeli, ani kniežatstvá, ani prítomné, ani budúce veci, ani mocnosti, ani to, čo je vysoko, ani to, čo je hlboko, ani nijaké iné stvorenie nebude nás môcť odlúčiť od Božej lásky, ktorá je v Ježišovi Kristovi, našom Pánovi. (Rimanom 8,38-39)
To sú slová apoštola Pavla, a nehovorí tu o nejakom všeobecnom vyznaní, ale o svojom osobnom presvedčení. Si TY OSOBNE presvedčený o svojom spasení a spojení s Bohom?
V liste Kolosanom 1,13 sa píše: On (Boh) nás vytrhol z moci tmy a preniesol do kráľovstva svojho milovaného Syna, v ktorom máme vykúpenie a odpustenie hriechov. Boh nás vytrhol z hriešneho života a urobil to dokonale, nenechal nám žiadne zabudnuté korienky hriechu, ktoré by znova mohli vyrásť a pohltiť nás. Vytrhol nás úplne a premiestnil do kráľovstva svojho Syna. To urobil Boh, k tomu už netreba nič pridávať, len tomu veriť a nepochybovať. A teraz, keď sme už "presadení", On je náš pokoj a odpočinutie: Veď on (Ježiš Kirstus) je náš pokoj. (Efezanom 2,14)
Najskôr si teda pomaly a pozorne prečítajte prvé tri kapitoly listu Efezanom, aby ste boli pevne posadení pri nohách Pánových a nepochybovali o ničom, čo pre vás vykonal a do akého stavu vás uviedol. A až potom nasledujú kapitoly 4, 5 a 6, kde sa už hovorí o samotnom chodení.Tieto kapitoly by sa dali rozdeliť do niekoľkých častí resp. oblastí nášho života: Efezanom 4,1-16 hovorí o chodení medzi kresťanmi; 4,17-5,21 hovorí o chodení vo svete; 5,22-6,4 hovorí o chodení v rodine; 6,5-9 o chodení v práci a zvyšok šiestej kapitoly sa venuje chodeniu v duchovných sférach a bojoch. Pozorne si prečítajte aj tieto kapitoly. Možno sa niekomu zdá tento odsek ako dlhý zoznam príkazov a zákazov, ale ak máte zvládnuté prvé tri kapitoly listu Efezanom, tieto ďalšie kapitoly vám nebudú znieť ako nariadenia, ale ako dobrá vôľa Božia, ktorú sa budete radi snažiť napĺňať.
Ak teda chcete chodiť hodne Pána, začnite najskôr sedením pri Jeho nohách a nad Jeho slovom. Nebude to jednoduché, ten Zlý vás bude určite odrádzať a nachádzať množstvo prekážok a dôvodov, prečo to nerobiť. Bude to boj, ale nezabúdajte, že Pán Ježiš je víťaz nad zlom, On vám môže dať dostatočnú silu, aby ste aj vy víťazili. S hriechom je to ako s gravitáciou. Na zemi vládne zákon hriechu, rovnako, ako platí zákon gravitácie. Ak niečo pustíte z ruky, tak to padá k zemi. Ale ak do dráhy padajúceho predmetu vložíte dlaň, zákon gravitácie sa preruší a predmet namiesto na zemi skončí vo vašej dlani. Presne to urobil pre nás náš Boh, tak prerušil zákon hriechu v nás - kedykoľvek padáme k zemi, môžeme sa zachytiť a spočinúť v Jeho nastavenej dlani.
Usaďme sa teda v pokoji pri Pánovi v ponebeských oblastiach a pred ľuďmi sa snažme chodiť hodne svojho povolania, aby sme oslávili nášho Boha.
Vy ste však vyvolený rod, kráľovské kňazstvo,
jeho vlastný svätý národ,
aby ste zvestovali veľké skutky toho,
čo vás povolal z temnoty do svojho predivného svetla.
1. Petra 2,9