Mnoho ľudí chce robiť niečo zmysluplné a hodnotné, chcú, aby ich život bol výnimočný. Aj v oblasti časového manažmentu sa v poslednej dobe otázke povolania priraďuje väčší význam ako kedysi. Nemá význam rýchlejšie šplhať po rebríku, keď je opretý o nesprávny strom!
Čo je "povolanie"?
Povolanie je odvodené od volanie. Profesori sa nezvyknú zamestnať len tak obyčajne. Niekto ich musí povolať a oni tak nasledujú "volanie" na univerzitu. Tým sa podporuje myšlienka, že daná činnosť je zvláštna pocta, privilégium. Povolanie je odvodené od slova volanie. Kto cíti povolanie, riadi sa vnútorným volaním, vnútorným záväzkom, ktorý ho tlačí určitým smerom, aby sa napríklad stal lekárom a aby pomáhal ľuďom. Povolanie je často spojené s niečím dobrým, s činnosťou, ktorá pomáha iným alebo ponúka osoh. V kresťanskom zmysle sa rozumie pod povolaním Božie volanie. Boh osloví človeka, zavolá ho menom, vyvolá ho a povolá k určitej úlohe.
Zamestnanie vychádza z povolania
Povolanie sa v kresťanstve dlho považovalo len za špeciálnu kvalifikáciu pre duchovnú službu mnícha alebo kňaza. Na ostatné činnosti povolanie neexistovalo. Z toho vzniklo nezdravé oddelenie duchovnej a svetskej oblasti, pri čom tá druhá bola považovaná za menejcennú. Reformátor Martin Luther to však videl inakšie.
Pre Luthera bolo povolanie nie ako v kňažstve vyvolanie zo sveta, ale poslanie slúžiť ľuďom, a tým aj Bohu. Zárobkovú činnosť nepovažoval za nejakú ľubovoľnú prácu, ale za povolanie, ktoré Boh adresoval jednotlivcovi v jeho danom stave. Tým vyjadroval, že aj normálna práca obsahuje povolanie! Luther v Biblii objavil, že aj za obyčajnou svetskou zárobkovou činnosťou stojí Božie povolanie.
Keď Boh povedal ľuďom, aby vládli nad zemou (1. Mojžišova 1,28) a aby hľadali to najlepšie pre mesto (Jeremiáš 29,7), tak ich pre tieto úlohy aj zodpovedajúco obdaroval a povolal. Ľudia slúžili Bohu nie len ako proroci, ale aj ako velitelia vojska (Jozua), politici (Daniel) a hudobníci (Azaf). O remeselníkoch, ktorí zhotovovali svätyňu a sväté predmety do nej, sa píše, že ich Boh povolal a dal im múdrosť a zručnosť (2. Mojžišova 31,1 a nasl.; 36,1 a nasl.). Ich zručnosť bola zjavná aj mimo ich špecifickej úlohy na svätostánku a bola dôležitou súčasťou ich povolania. Obdarovanie a povolanie idú často ruka v ruke. Každý môže teda považovať svoje zamestnanie za svoje povolanie, pretože Boh sám mu k tomu dal obdarovanie.
Povolanie sa nedá rozdeliť
Keď je povolanie zacielené len na Božie kráľovstvo, zbor a misiu, rozdelili sme život na svetskú a duchovnú oblasť. No Ježiš Kristus je Pánom nad všetkým, nad pozemským aj duchovným! Pavol nás upozorňuje: "A všetko, čo konáte slovom alebo skutkom, všetko robte v mene Pána Ježiša a skrze neho ďakujte Bohu Otcovi." (Kolsanom 3,17). Vyzýval sluhov k tomu, aby vykonávali službu pre svojich pánov ako pre samotného Ježiša (Efezanom 6,5 a nasl.) a napomínal kresťanov: "Nech každý zotrvá v tom stave, v ktorom bol povolaný." (1. Korinťanom 7,20). V tejto súvislosti označil Pavol aj sociálny a etnický status človeka (sluha alebo pán, pohan alebo žid) ako "povolanie".
Náš život - so všetkými jeho predpokladmi, možnosťami a obmedzeniami je časťou Božieho povolania! Niektorým kresťanom padne zaťažko vidieť v sekulárnom zamestnaní Božie povolanie. Tu môže pomôcť, keď sa pozrú, aké druhy povolania sú vymenované v Biblii.
Nesprávne chápané povolanie
"Čo je mojím povolaním?"
To sa pýtajú mnohí kresťania a túžia po špeciálnom povolaní, po definitívnej istote. Pritom však ľahko prehliadnu, že aj pri špeciálnom povolaní ich môžu prenasledovať otázky a pochybnosti - ako sa to stalo Mojžišovi, Jeremiášovi či Jonášovi. Človek vtedy venuje málo pozornosti iným cestám, ktoré chce Boh použiť a ktoré by zdôraznili osobné povolanie. Kto špeciálne povolanie príliš zdôrazňuje, devalvuje osobné povolanie.
"Si k niečomu povolaný?"
Táto otázka sa kladie obzvlášť v "duchovnej službe": Od pastorov a misionárov sa často očakáva špeciálne povolanie, ktorým sa však mnohí nedokážu preukázať. Väčšina misionárov má osobné povolanie, no žiadny špeciálny zážitok povolania. Ten chýbal aj niektorým biblickým osobnostiam ako Eliáš (1. Kráľov 17,1 a nasl.), Nehemiáš, niektorým sudcom alebo Timotejovi (Skutky16,1 a nasl.). Nepriek tomu mali všetci jasné povolanie.
Kto uznáva len špeciálne povolanie, vylučuje mnohé služby pre Boha.
"K tomu nemám povolanie!"
Tak odpovedajú mnohí, keď ich niekto žiada o spoluprácu. Ostanú v pasivite, pri tom by im mohla práve určitá práca alebo služba pomôcť rozpoznať ich osobné povolanie! A pre niektoré činnosti nie je potrebné povolanie, stačí len ochota pomôcť alebo plniť všeobecné Božie nariadenia. Kto využíva chýbajúce povolanie ako výhovorku, len ťažko spozná svoje povolanie.
Čo znamená povolanie
Povolanie znamená najprv byť, až potom robiť. Najdôležitejším povolaním človeka je mať spoločenstvo s Ježišom. Ježiš povolal svojich dvanástich učeníkov k tomu, "aby mohli byť s ním" - až potom boli povolaní a vyslaní hlásať evanjelium (Marek 3,14). Povolaní sme vždy najprv k spoločenstvu s Bohom a až následne k službe. Najprv k bytiu, až potom ku konaniu, pretože v strede nášho života je Boh, a nie naplnenie povolania!
Každá služba, v ktorej nie je ústredným bodom Boh, ale samotná služba, sa stane modloslužbou. Toto nebezpečenstvo číha rovnako pri sekulárnom zamestnaní, ako aj v takzvanej duchovnej službe.
Povolanie znamená úspech!
Niekedy sa kladie povolanie do jednej roviny s úspechom a očakáva sa, že niekto, kto má povolanie od Boha, v ňom bude aj úspešný. No už samotná Biblia nabáda v tejto veci k opatrnosti. Aký úspech mal Jeremiáš, ktorý bol zriedkakedy vypočutý a sťažoval sa na to dokonca samému Bohu? Alebo Izaiáš, ktorý musel čeliť mnohému odporu a prenasledovaniu? Aj dnes sú misionári, ktorí sú si istí svojím povolaním - no "úspech" sa nedostavuje. Nie je ich práca dôležitá alebo dokonca Bohom žiadaná? Nejeden považuje svoje zamestnanie za svoje povolanie, a pri tom nedosahuje nijaký zvláštny úspech, a to ani nie je nutné. Úspech v biblickom zmysle je jednoducho poslušnosť Božiemu poslaniu.
Povolanie znamená ostať flexibilným!
Niekto si myslí, že Boh má pre každého človeka detailný plán. Pritom je povolanie tým plánom A, ktorý musí rozpoznať a naplniť. No čo ak ho nerozpozná? Alebo pri nejakom dôležitom rozhodovaní si vyberie zlú možnosť? Povolanie väčšinou nie je veľmi detailné a vždy existujú rôzne možnosti, ako ho naplniť.
Pavlovi bolo jasné povolanie pre misiu už pri jeho obrátení, no uskutočnil ho až po niekoľkých rokoch (Skutky 9,3 a nasl. a 13,2). Niekedy zažil zvláštne Božie vedenie (Skutky 16,6 a nasl.), no bola to skôr výnimka. Pavol šiel zjavne svojou cestou správne a žil v istote, že Božie povolanie môže naplniť rôznymi spôsobmi. Tak nestratil svoje povolanie misionára (apoštola) ani vo väzení (Efezanom 3,1 a nasl.). Mnoho kresťanov má skúsenosť, že vo svojom živote spoznali povolanie až dodatočne.
(Autor: Jürgen Kuberski)
Tri druhy povolania v Biblii
1. Všeobecné povolanie
Biblia často hovorí o tom, že každý kresťan je povolaný Ježišom (Rimanom 1,6; 1. Korinťanom 1,2), čo je vlastne synonymum spasenia (2. Timoteovi 1,9; Zjavenie 17,14). Tak sa nazýva aj spoločenstvo Ježišových učeníkov, cirkev, v Novom zákone ekklesia, čo doslova znamená vyvolaná.
Toto všeobecné povolanie je základom života v nasledovaní Ježiša: "...aby ste žili, ako je hodné povolania, ktorým ste boli povolaní" (Efezanom 4,1). Vďaka Božiemu povolaniu môžeme žiť to, čím sme. Všeobecné povolanie je bezpodmienečným predpokladom každého iného povolania. Kto si principiálne nie je vedomý Božieho prijatia a lásky, bude mať problémy nájsť osobné povolanie alebo akceptovať nejaké špeciálne povolanie.
2. Osobné povolanie
Boh nás ľudí stvoril odlišných. Odlišujeme sa vo svojich schopnostiach a možnostiach, v pôvode, vzdelaní a v životnej situácii. Všetko toto je časťou nášho osobného povolania. Dostali sme od Boha zvláštne dary (Rimanom 12,3-8) a mali by sme ich aj používať: "...slúžte si navzájom každý tým duchovným darom, ktorý prijal," píše Peter (1. Petra 4,10). Dary sú súčasne úlohami!
Naše osobné povolanie sa môže prejaviť aj v tom, že v určitých okolnostiach trpíme. Ako dvorný čašník perzského kráľa Nehemiáš počúval o utrpení svojich judských krajanov v Jeruzaleme, zničenom meste bez múrov. Zraniteľné položenie jeho krajanov ho nenechalo na pokoji, dlho sa modlil a rozhodol sa, podľa svojich možností, pomôcť. Vďaka svojmu vplyvu a dôvere, ktorou ho poctil kráľ, a nakoniec aj vďaka svojej schopnosti presadiť sa, nakoniec dokázal znovu postaviť jeruzalemské múry. Jeremiáš aj bez zvláštneho zážitku povolania napĺňal svoje osobné povolanie a s Božou pomocou vykonal veľké veci.
3. Špeciálne povolanie
Niektorí veriaci Starej zmluvy zažili zvláštny zážitok povolania. Boh hovoril napríklad k Mojžišovi alebo k prorokom a dal im určitú úlohu. Niekedy ako sprostredkovatelia poslúžili aj iní ľudia, napríklad Ananiáš pri povolaní Pavla (Skutky 9,10 a nasl.; 22,12 a nasl.).
Špeciálne povolanie je zvláštna forma osobného povolania, no prechod medzi nimi je plynulý. Oboje je Božie povolanie, ale sprostredkovanie je rôzne. Špeciálne povolanie sa často spája so zvláštnou službou, ktorá väčšinou presahuje to, čo človek dokáže sám. Samotný Mojžiš a Jeremiáš si netrúfali uskutočniť Božie povolanie a vzniesli námietky (2. Mojžišova 3,11 a nasl.; Jeremiáš 1,6 a nasl.), prorok Jonáš sa dokonca pokúšal pred Bohom utiecť (Jonáš 1,1 a nasl.). Po tom, ako zvestoval mestu Ninive, svoju úlohu splnil. Tak sú aj niektoré špeciálne povolania časovo obmedzené.
Špeciálne povolania sú fascinujúce, no zriedkavé. Ide v nich o zvláštnu Božiu reč, ktorú nezažije každý kresťan a práve z toho vyplývajú niektoré nedorozumenia.
Objav svoje povolanie
Týchto 7 bodov pomôže objasniť bližšie tvoje vlastné povolanie:
- Udržuj si úzky vzťah s Bohom, čítaj jeho slovo, hovor s Ním o všetkom, čo sa ťa dotýka.
- Urob si zoznam všetkých schopností a záujmov, ktoré ti Boh dal a buď za ne Bohu vďačný.
- Polož si otázku: Čo robím rád? Čo robím dobre? V čom mi Boh požehnáva? Čo hovoria druhí?
- Objav, v čom spočíva tvoja vášeň. Čo ťa nenecháva na pokoji? Ako by si mohol byť užitočný na tomto svete?
- Aké sú tvoje motívy? Uznanie? Úspech? Neprežiť odmietnutie? Jediné, čo vydrží, je uznanie od Boha (Ján 5,41.44).
- Neporovnávaj sa s druhými. Druhých povoláva Boh iným spôsobom (porovnaj Petra v Jánovi 21,20).
- V ktorej oblasti si už poznal, že to nie je tvoje povolanie? Možno to pôsobí sklamanie, ale osloboď sa pre niečo iné, nové.
Povolanie v Biblii
Kto bol povolaný:
- Abrahám (1. Mojžišova 12,1 a nasl.; 17,1 a nasl.; Hebrejom 11,8)
- Mojžiš (2. Mojžišova 3,1 a nasl.)
- Remeselníci (2. Mojžišova 31,1 a nasl.; 36,1 a nasl.)
- Gideón (Sudcov 6,11 a nasl.)
- Saul (1. Samuelova 10,1 a nasl.)
- Dávid (1. Samuelova 16,13)
- Izaiáš (Izaiáš 6,1 a nasl.)
- Jeremiáš (Jeremiáš 1,4 a nasl.)
- Ezechiel (Ezechiel 1,3 a nasl.)
- Ježišovi učeníci (Marek 3,13 a nasl.)
- Peter (Ján 21,18-24)
- Ján (Ján 21,18-24)
- Pavol (Skutky 9,3 a nasl.; 13,2; 26,12 a nasl.; Rimanom 1,1; 1. Korinťanom 1,1)
- z tmy do svetla Božieho (1. Petra 2,9)
- k večnému životu (1. Timoteovi 6,12; 1. Petra 5,10; 2. Petra 1,3)
- k pokoju (1. Korinťanom 7,15)
- k slobode (Galaťanom 5,13)
- do Božej slávy (1. Tesaloničanom 2,12, 1. Petra 5,10)
- do spoločenstva (1. Korinťanom 1,9)
- k jednému telu (Kolosanom 3,15)
- k nádeji (Efezanom 4,4)
- k nasledovaniu (1. Petra 2,21)
- k posväteniu (1. Tesaloničanom 4,7)
(Zdroj: časopis Ethos 3/2012)