Je to už 11 rokov, ale ešte stále mám v živej pamäti udalosti z toho dňa. Pamätám si, ako som sedela doma vo fotelke a mala pustené rádio. Neviem čo práve vysielali, ani som tomu veľmi nevenovala pozornosť, len ma zrazu upútala veta, že na Pentagon mieri lietadlo a ďalšie dve vrazili do dvojičiek v New Yorku. Pamätám si to, akoby to bolo včera, tie prvé pocity, myšlienky, čo mi napadli. Vravela som si, že to snáď nie je naozaj, to sú akože správy? Skutočné udalosti? Či vysielajú zrovna nejakú divnú rozhlasovú hru? Chvíľu mi trvalo, kým mi došlo, že je to krutá realita. Odvtedy sme počuli a videli mnoho o strašných udalostiach toho dňa, boli toho plné médiá, dlho sa o tom hovorilo... Časom mi rôzne detaily týchto vecí vybledli, no ten prvý moment uvedomenia si, čo sa vlastne deje, že aj niečo tak kruté môže byť naozaj realitou v našom svete a môže nás to zastihnúť práve vtedy, keď to vôbec nečakáme, na to asi nikdy nezabudnem. Preto by som sa chcela pri tomto dátume na chvíľu zastaviť a venovať mu niekoľko myšlienok:Čo sa deje päť minút pred smrťou?
Pred nejakým časom ma niekto poprosil, aby som urobil prednášku na tému "Čo sa deje päť minút po smrti?". Keď človek dostane takúto výzvu, samozrejme o tom musí premýšľať. Čoskoro som dostal nápad začať prednášku otázkou "Čo sa deje päť minút pred smrťou?". Tu je niekoľko príkladov:
Veľmi dramatické to bolo 11. septembra 2001, išiel, ako každý deň, do práce vo WTC (Svetové obchodné centrum), práve sa posadil za svoj stôl v kancelárii a zrazu náraz, explózie a ... pre takmer 3000 ľudí čas vypršal.
V jeden nádherný slnečný jesenný deň sa natešení vezú po diaľnici. Príroda vyzerá krásne. Zrazu celkom nečakane vojdu do hustej hmly. A skôr ako stihnú zareagovať, vletia pod nákladné auto... ich čas vypršal.
Má okolo päťdesiatky a práve ide domov, chystá sa vyjsť po schodoch. Teší sa na večer: budú spolu večerať. Zrazu zacíti bodnutie pri srdci a... jeho čas vypršal.
Aj pre nás môže byť v jednom okamihu všetko preč. Nemusí to nutne byť tak, že "päť minút pred smrťou" budeme ležať v nemocnici smrteľne chorí! Sme práve teraz, v tejto chvíli pripravení stretnúť sa s naším Bohom? Niektorí dúfajú, že päť minút pred smrťou ešte budú mať príležitosť, prosiť Boha o milosť za ich bezbožný život; ale často takáto príležitosť už nie je.
Ste pripravení stretnúť sa s Bohom? Patrí Vám len prítomný okamih, využite ho!
"Priprav sa na stretnutie so svojím Bohom!"
(Biblia, Ámos 4,12)
(Zdroj: Leben ist mehr, 11.9.2004)
Božie milosrdenstvo
Dnes si pripomíname 11. výročie teroristických útokov na Spojené štáty. K tomuto dňu sa viažu spomienky na skazu, smútok a straty na ľudských životoch. Tieto tragické udalosti zaplavili Ameriku a celý svet. Strata tisícov životov sa miešala so stratami veľkých korporácií. Z krajiny sa vytratil pocit bezpečia. Smútok z týchto strát bude navždy súčasťou spomienok. Pre nás je tento dátum spojený aj s osobnou bolesťou.V ten deň totiž zomrel môj svokor. Jeho odchod hlboko poznačil celú rodinu i okruh priateľov.
Bez ohľadu na to, aký smútok prežívame, je jedna útecha, ktorá je skutočná. Je to Božie milosrdenstvo. Dávid vo svojom utrpení kričal na nebeského Otca: "Hospodine zmiluj sa nado mnou, lebo som v tiesni! Moje oči, moja duša i telo ochabli od žiaľu." (Žalm 31,10) Iba v Božom milosrdenstve nachádzame útechu v našej bolesti a pokoj pre utrápené srdce.
Pri všetkých stratách sa môžeme obrátiť na nebeského Pastiera, Ježiša Krista. On jediný dokáže uzdraviť naše rany a smútok.
(Zdroj: Chlieb náš každodenný, 11.9.2012)
Dobrí susedia
Po útokoch na Svetové obchodné centrum v New Yorku 11. septembra 2001 uzavreli americký vzdušný priestor a lietadlá museli pristáť na najbližšom letisku. Takmer štyridsať ich zosadlo v meste Gander, v štáte Newfoundland (Kanada). Počet obyvateľov sa v tomto malom meste na čas takmer zdvojnásobil. Ľudia otvárali svoje domovy, verejní činitelia zmenili stredné školy, chaty, zbory a zasadačky na ubytovacie priestory pre vystrašených cestujúcich. Doslova ich zaskočila štedrosť a láskavosť domorodcov, ktorí sa tak stali ich blížnymi.
Ľudia z mesta Gander preukázali vtedy lásku, o akej píše Božie slovo, ktoré nás vyzýva: "Nezabúdajte na pohostinnosť, lebo niektorí vďaka nej prijali ako hostí anjelov." (Židom 13,2) Autor tu pravdepodobne hovorí o Abrahámovi. Troch mužov, ktorí mu prišli povedať, že sa mu narodí syn, pohostil nevediac, že sú to anjeli (1. Mojžišova 18,1-16).
Pán Boh nás vyzýva, aby sme svoju lásku a vďačnosť voči Nemu dokazovali dobrými skutkami pohostinnosti a súcitu k ľuďom. Ako dnes reagujeme na túto výzvu?
(Zdroj: Chlieb náš každodenný, 10.9.2012)