Uplynulý víkend som strávila v Modre-Harmónii na 12. misijnej konferencii, ktorej téma znela: Smäd po Bohu. Napísala som si kopu poznámok, ktoré sa pokúsim dať trochu dohromady a priblížiť vám niečo z toho, nad čím sme sa zamýšľali...Na úvod niekoľko otázok:
Čo je to smäd po Bohu?
Ako laň dychtí po bystrinách, tak moja duša dychtí po tebe, Bože. Moja duša má smäd po Bohu, po živom Bohu. Kedy pôjdem a uzriem Božiu tvár? Žalm 42,2-3Smäd je túžba, silná túžba, ako keď vysmädnutý jeleň túži po vode. Ako ty túžiš po Bohu? Ako hľadáš Jeho blízkosť? Alebo sa uspokojíš s málom, len s nejakým priemerom, stačí ti stáť niekde opodiaľ? Pán Boh zasľúbil, že sa nám dá nájsť, ak Ho budeme hľadať celým srdcom. Hľadáš Ho celým svojím srdcom? Túžiš celým srdcom po Božej blízkosti?
Najdôležitejšie a najpraktickejšie pre život je byť blízko pri Bohu. Snaž sa byť k Nemu čo najbližšie. Ak myslíš, že už robíš dosť, ak si čítaš Bibliu a modlíš sa, vždy sa dá čítať a modliť ešte viac. S blízkosťou Boha úzko súvisí aj dôvera v Neho. My kresťania sme si na 100% istí, že po smrti pôjdeme do neba, aj keď viac ako polovica sveta hovorí, že po smrti nič nie je. Ale ako málo dôverujeme Bohu v každodenných maličkostiach! Blízkosť Boha a dôvera k Bohu sú tie najdôležitejšie veci pre život.
Túžiš naozaj po Bohu? Hľadáš Jeho blízkosť? Dôveruješ Mu vo všetkom?
Čo je to smäd?
Teraz niekoľko slov o smäde ako takom. Asi bol každý z nás niekedy smädný, ale zrejme väčšina z nás nezažila ozajstný smäd vysileného človeka na púšti. Skutočný smäd spôsobuje strach, spôsobuje bolesti hlavy, únavu... Ak niekto dlhodobo nepije, alebo pije veľmi málo, telesné tekutiny sa zahusťujú, neprečisťujú a človek pomaly sám seba zvnútra otrávi, sám seba zabije. Tak je to aj v duchovnej oblasti, kvôli duchovnému smädu človek začne mať problémy až nakoniec zomiera. Mnohí sa pokúšajú tento vnútorný smäd uhasiť, ale mnohokrát z nesprávneho prameňa. Ak sa smäd po Bohu hasí inými zdrojmi, tak len rastie a situácia sa zhoršuje. Tento smäd sa nedá uhasiť inak, než jedine Bohom.Kto sa napije z vody, ktorú mu dám ja, nikdy nevysmädne. Ale voda, ktorú mu dám, stane sa v ňom prameňom vody prúdiacej do večného života. Ján 4,14
Aj Boh túži po nás, má smäd po nás až tak, že obetoval vlastného Syna, Pána Ježiša Krista, aby nás mohol očistiť a umožniť nám prístup k Nemu. Boh má oveľa väčší smäd po nás, ako my kedy dokážeme mať po Ňom. On netúži po nás a nemiluje nás pre to, čo robíme, ako Mu slúžime, ale jednoducho túži po nás po takých, akí práve sme. Naša práca, naša služba Jemu je až dôsledkom Jeho lásky k nám.
Evanjelium Jána 4. kapitola
To bolo zopár myšlienok na úvod do témy Smäd po Bohu. Počas soboty a nedele dopoludnia sa rozoberala 4. kapitola evanjelia Jána o žene Samaritánke pri studni, kde ju oslovil Pán Ježiš, aby uhasil jej smäd. Okrem toho sme sa mohli zamyslieť v piatok večer a v sobotu poobede aj nad inými odsekmi z Biblie a inými témami, ale k tým sa vrátim neskôr. Teraz poďme spolu do evanjelia Jána...Otvorte si evanjelium Jána 4. kapitolu a postupne budeme rozmýšľať nad príbehom, ktorý je v nej opísaný:
Ján 4,1-8
Učeníci išli do mesta po jedlo, ale Ježiš, unavený, hladný a smädný, zostal sedieť pri studni. Bolo poludnie, nemal čo jesť a rád by sa aspoň napil. Vtedy, akoby náhodou, prišla ku studni žena. Je zvláštne, že prichádza na obed, cez najväčšiu horúčavu, keď ostatní obyvatelia mesta oddychujú, pospávajú. A zvláštne je aj to, že prišla sama. Obyčajne chodia ženy po vodu v skupinách, nie len kvôli väčšej bezpečnosti, ale je to aj príležitosť k rozhovorom, k spoločenstvu. Žena teda prichádza ku studni a Ježiš ju oslovuje.
Ján 4,7-9
Ježiš je veľmi smädný a žena miesto toho, aby Mu podala vodu, tak Mu kladie otázky. Dalo by sa povedať, že protestuje proti tomu, čo urobil - veď On ako Žid by sa s ňou vôbec nemal rozprávať a už vôbec by nemal osloviť ženu. Ježiš bol tu na zemi skutočným človekom, ako my všetci, cítil ozajstný smäd a ozajstnú únavu, no napriek tomu sa na ženu nehneval, že Ho neobslúžila s vodou, nesťažoval sa, ani jej nedával pocítiť, že On je Niekto.
On vedel, že aj táto žena je smädná, smädná vo svojom vnútri, vo svojom duchu. Ako zistíme, že ľudia sú smädní, že hľadajú naplnenie? Nemajú to napísané na čele, často nehovoria o tom, čo im chýba, čo hľadajú. Povedia nám to, len ak nám dôverujú - ale to sa nestane, ak budeme vystupovať ako nadradení, ako lepší. Aj my sme len hriešnici, ako všetci ostatní, len s tým rozdielom, že sme už našli odpustenie. Ak sa chceme ľuďom priblížiť, musíme byť na ich úrovni, musíme ísť medzi nich, žiť spolu s nimi a potom prídu príležitosti aj na rozhovory. Treba si budovať dôveru, aby sa ľudia chceli s nami rozprávať. Ježiš prišiel k žene na jej úrovni a chcel od nej celkom obyčajnú vec - vodu na pitie, a popri tom sa rozvinul rozhovor.
Ján 4,27
Žena reagovala na Ježiša kritikou (Ján 4,9). Učeníci reagovali podobne kriticky, keď sa vrátili z nákupu. Čo to ten Ježiš robí? Niečo neslušné, či nevie čo sa patrí?
Ak má niekto odvahu osloviť ľudí, ktorí sú smädní po Bohu, môže sa stať, že bude vyzerať trápne. Ale ak budeme mať strach, že urobíme chybu, neprinesieme vodu smädným. Nebojme sa chýb, Pán Ježiš bude pri zvestovaní evanjelia vždy s nami. Nezostávajte len v kruhu veriacich, len v Cirkvi a doma - smädní ľudia sú tam vonku. Strach z chýb bráni misii. Nie je dôležité robiť vo vzťahoch a priateľstvách s neveriacimi ľuďmi všetko perfektne, podstatné je byť priateľom, budovať vzťah a dôveru.
Ján 4,10-15
Ježiš si nič nerobí z toho, že Mu žena nepodala vodu ale namiesto toho Mu všeličo vyčíta. Jednoducho mení tému a začína jej hovoriť o živej vode. Ale žena nerozumie a stále myslí na fyzickú vodu. Ježiš jej to opakuje znova, znova jej ponúka živú vodu, ale žena zase nerozumie. Zdá sa, akoby si z Ježiša vlastne robila posmech "ani vedro nemáš a studňa je hlboká... si azda väčší než Jákob, ktorý nám dal túto studňu?" alebo "daj mi tú vodu a už nebudem musieť chodiť sem do studne naberať". Vyznieva to ako výsmech, ale v ďalších veršoch pochopíme, o čom to je.
Ján 4,16-18
Táto žena nemala dobré skúsenosti s mužmi. Nie je tu napísané, ako sa so svojimi mužmi rozišla, či pomreli, alebo ju opustili, alebo opustila z nejakých dôvodov ona ich? Ale vidieť, že mužom už neverí, ani s tým posledným nebola zosobášená, možno sa chcela vyhnúť ďalšiemu sklamaniu? Keď stretla Ježiša, bol to len ďalší muž s veľkými slovami, veľké sľuby, ale žena už mužom nedokázala dôverovať - ani Ježišovi.
Ale Ježiš jej ukázal, že On nehovorí prázdne slová, ako možno predchádzajúci muži v jej živote. Poukázal jej na jej problém, na jej bolestivé miesto, ukázal jej, že On má čo povedať do jej života.
Tu sa trošku pozastavím pri dare proroctva. Proroctvo je dôležité, aby ukazovalo na konkrétne problémy konkrétnych ľudí. Proroctvo nie je len o zjavovaní budúcnosti, ale oveľa viac o odkrývaní prítomnosti a minulosti.
Našou úlohou po znovuzrodení nie je len zvestovať evanjelium. Ľudí sa čisté evanjelium často nedotýka, nemajú záujem, lebo sú obklopení zlom, zlými skúsenosťami, majú nesprávny spôsob myslenia... ako to vidieť aj pri tejto žene. Ježiš pochopil, že táto žena nerozumie evanjeliu o živej vode a tak jej ukazuje, kde je jej problém. Naše evanjelizovanie si často predstavujeme ako obchod s vodou uprostred púšte. Myslíme si, že ľudia budú stáť v rade pred naším domom, aby počuli evanjelium. Ale také ľahké to nie je. Ľudia majú veľa problémov a sklamaní a hľadajú rôzne spôsoby, ako uhasiť smäd, ale väčšinou nehľadajú Boha. Preto musíme vyjsť von a byť v kontakte s nimi, aby sme im sprostredkovali kontakt s Bohom a so živou vodou. Musíme hľadať a pochopiť, kde je konkrétny problém konkrétnych ľudí, aby sme ich mohli trefne osloviť do ich situácie - a na to musíme byť medzi nimi.
Ježiš odhodil všetku zdvorilosť a spoločenské konvencie a hovoril so ženu otvorene - toto sa však nedá úplne zovšeobecniť pre každý prípad. Pán Ježiš si to mohol dovoliť vždy a v každej situácii, pretože On vidí a vie všetko. My to môžeme urobiť len vtedy, keď nám Boh otvorene ukáže problém daného človeka. Preto potrebujeme byť s Bohom neustále spojení modlitbou.
Ján 4,19-20
Žena zisťuje, že Ježiš je prorok a začne hovoriť o teologických otázkach - akoby sa chcela vyhnúť bolestivej téme o jej mužoch. Ale v skutočnosti to môže mať aj iný dôvod. My často radšej hovoríme o otázkach teológie, akoby sme mali hovoriť pred Bohom o svojich skutočných problémoch a bolestiach. Žena to ale mohla urobiť aj z iného dôvodu - ona bola z inej skupina ako Ježiš, Židia a Samaritáni mali odlišné náboženstvo. Keď videla, že Ježiš je naozaj prorok, tak chcela poznať odpoveď na svoje otázniky. Chcela vedieť, či ona verí nesprávne alebo Židia. Chcela vedieť, aké dôsledky bude mať prijatie Ježiša, čo bude musieť vo svojom živote zmeniť.
Ján 4,21-24
Ježiš nezačal rozhovor pri studni hneď s tým, že by jej povedal, že má zlé náboženstvo, nezačal ju hneď "biť Bibliou po hlave". Najskôr hľadal jej potreby, najskôr jej ukazuje, aký má problém a potom jej hovorí, čo môže evanjelium priniesť do jej situácie. A až potom jej hovorí aj to, že ona má nesprávnu vieru, ale zároveň jej aj predkladá dobrú správu. Hovorí jej, čo môže teraz robiť, čo sa Bohu páči. Odteraz už nebudú mať pravdu ani Samaritáni ani Židia, už netreba nikam chodiť k modlitbám, teraz môže prichádzať priamo k Bohu. Ježiš to zhrnul veľmi stručne, príliš nerozoberal podrobnosti viery Samaritánov a Židov. Diskutovanie o pravidlách náboženstva zriedka privedie niekoho k spaseniu. Treba ľuďom hovoriť o tom, čo im prináša Boh a Ježiš Kristus do ich problémov a životov. Treba sa modliť o múdrosť, aby sme pochopili čo treba konkrétnym ľuďom v konkrétnych situáciách povedať.
Ján 4,25-26
Ježiš nevyriešil problém tejto ženy. Ešte stále mala za sebou škaredú minulosť, žila v hriechu s mužom, ešte nie je všetko očistené v jej živote, ale získala vieru v Ježiša. My nedokážeme vyriešiť všetky problémy a naplniť všetky potreby ľudí. Našou úlohou je priviesť ich k Ježišovi a pomôcť im napiť sa z vody života.
4. kapitola evanjelia Jána týmto nekončí, ešte je v nej mnoho dôležitých vecí. Pokračovanie (poznámky z nedele) si budete môcť prečítať čoskoro v mojom ďalšom príspevku. Zatiaľ popremýšľajte nad tým, čo ste práve čítali.