Evanjelium Jána 4. kapitola - pokračovanie
Ján 4,28-30
Žena prišla v obednej horúčave k studni, aby si nabrala vodu. Ježiša najskôr vysmiala, ale potom bola tak zasiahnutá Jeho slovom a tým, že je Mesiáš, že na vodu zo studne celkom zabudla. Žena, ktorá bola vyvrheľom a neodvážila sa ísť s ostatnými ženami k studni, ona teraz na poludnie ide a volá iných k Ježišovi. Ešte ráno s ňou možno nechcel mať nikto nič spoločné, bola opovrhnutá, všetko robila zle vo svojom živote a na obed stojí na námestí a zvoláva ľudí. A oni jej neprotirečia, to, čo z nej vyžaruje zrejme všetkých presvedčilo, že sa išli aj oni pozrieť.
Keď chceme ľuďom pomáhať uhasiť smäd, musíme veriť, že sa to aj naozaj môže podariť, aj u tých najhorších ľudí. Ľudia žijú pod hriechom a robia rôzne zlé veci, ale tomu sa nečudujme, taký je hriech a zmeniť to môže jedine Pán Ježiš.
Jedno nesmieme urobiť, keď vidíme zlo - nesmieme stratiť nádej. Beznádejné prípady neexitujú, Boh môže zmeniť každého. Kresťania majú často strach ísť do sveta, že sa nakazia hriechom, alebo že niečo nezvládnu, pokazia. Ale my musíme ísť do sveta s vierou a nádejou, že Pán Ježiš môže všetko, pre Boha nie je nič nemožné! Neexistuje prekážka, ktorú by evanjelium nemohlo prekonať. Aj keď to niekedy môže trvať veľmi dlho, kým sa ukáže výsledok - nestrácajte nádej, neprestávajte pracovať a zvestovať evanjelium, nenechajte sa odradiť neúspechom v evanjelizácii alebo vlastnou hriešnosťou.
Ján 4,31-34
Žena celkom zabudla na vodu zo studne, lebo dostala živú vodu. Naopak učeníci, keď prišli, mysleli na fyzické jedlo. Nerozumeli, keď Ježiš začal hovoriť o duchovných veciach.
Boh sa stará aj o naše telesné potreby. Ale to nie je to najdôležitejšie pre život. Ak sa zameriame na konanie Božej vôle, to nám prinesie viac, než len byť fyzicky nasýtený. Ak konáme Božiu vôľu - ak ideme, aby sme uhasili smäd po Bohu ľuďom okolo nás, tak Boh utíši aj náš vlastný vnútorný smäd.
Živá voda od Ježiša sa mení na prameň. Nie je možné, aby nám dal vodu a my sme ju nedávali ďalej. Živá voda = tečúca voda. A to neplatí len o jednotlivcoch, ale aj o zboroch.
Ak jednotlivec, alebo zbor, je tu na svete len pre seba, má stojatú vodu, ktorá začne smrdieť a prestane chutiť ľuďom vonku aj zboru samotnému. Ak sa zbor zaoberá len svojimi vnútornými vecami a problémami, časom zomiera, ľudia v zbore sú hladní a odchádzajú.
Voda musí tiecť = žijeme z toho, že konáme. Musíme robiť niečo pre získanie spasenia a živej vody? Nie, sú zadarmo, ale nefungujú, keď voda netečie, nepodáva sa ďalej. Sme Božie deti a máme všetky zasľúbenia. Podobne ako deti v rodine majú zdarma jedlo len preto, že sú to deti svojich rodičov. Ale napriek tomu musia aj pracovať (pomáhať v domácnosti, chodiť do školy...), nie preto, aby si zaslúžili jedlo, ale preto, lebo im to pomáha budovať charakter, učia sa lepšie zvládať život... Ani my nemusíme nič robiť, aby sme dostali spasenie a živú vodu, ale je dobré a zdravé dávať to ďalej, voda musí tiecť. Keď tvoja voda tečie, prináša to tebe aj zboru veľa požehnania od Boha.
Ján 4,35-38
Učeníci s Ježišom boli práve na ceste z Judska do Galilee (Ján4,1-4). Ježišovo hnutie bolo stále väčšie a malo úspech, väčší ako mal Ján. Ježišovi nepriatelia Ho chceli zastaviť a preto aj s učeníkmi odchádza preč. Cestou sa Ježiš zrazu zastaví v Samárii, v cudzej zemi. Osloví Samársku ženu a začne prebudenie. Učeníkov by možno nenapadlo pracovať práve v tejto oblasti.
Človek môže byť frustrovaný, keď musí niekde ukončiť svoju prácu, keď sa dvere zatvoria. Ale Ježiš otvára nové dvere tam, kde by s tým učeníci nepočítali. Ježiš im hovorí: "Pozerajte sa okolo, neplačte tam, kde nechcú počuť, ale hľadajte polia, ktoré sú pripravené na žatvu." Keď sú jedni dvere zatvorené, poobzerajte sa a hľadajte, kde sú dvere otvorené. Hľadajte polia pripravené k žatve. Nevzdávajte sa. Nerozčuľujte sa nad zatvorenými dverami alebo tvrdou pôdou. Hľadajte, kde sa pracovať dá.
Ján 4,39-42
V týchto posledných veršoch, ktorých sme sa v nedeľu dotkli, zaznieva krásne povzbudenie. Ak máme odvahu prekračovať hranice (nie nutne hranice štátov a svetadielov), tak nám Boh dá aj svoje požehnanie.
Pre povzbudenie ešte jeden príklad z histórie, ktorý možno poznáte: Hudson Taylor odišiel ako misionár do Číny. Bol ale iný ako väčšina misionárov, ktorí tam už boli. On nezostával v pohodlí väčších miest ako ostatní, ale prekračoval hranice a išiel do malých dedín, nosil čínske oblečenie, čínsky účes... a zasiahol Čínu. Jeho sejba prispela k tomu, že v Číne je teraz množstvo kresťanov a vysielajú veľa misionárov - lebo jeden muž mal odvahu prekračovať všetky hranice.
Boh chce tíšiť smäd ľudí, smäd neveriacich, ale chce tíšiť aj náš vlastný smäd - hoci sme už spasení. On chce napĺňať naše každodenné potreby. Voda však musí tiecť. Netreba k tomu nič špeciálne. Potrebujeme mať vieru a nádej a potom sa vydajme tam, kde sú len trošku otvorené dvere (susedia, priatelia, práca, škola...) spolu s modlitbou, aby nám Boh pomáhal a aby On pracoval.
Na záver tejto témy znova zopár otázok:
Kedy naposledy si pil? Prečo tvoja voda netečie? Čím sa napĺňaš, čo piješ?
Aby naša voda tiekla je tiež potrebné, aby sme pili (pravidelná modlitba, čítanie Biblie, spoločenstvo kresťanov...). Ak tvoja voda netečie, príčina môže byť v tom, že piješ príliš málo, alebo v tom, čo piješ.
Boh má úžasný potenciál, ak sa ale neprejavuje, jedinou brzdou som ja sám.
Ako laň dychtí po bystrinách, tak moja duša dychtí po tebe, Bože. Moja duša má smäd po Bohu, po živom Bohu. Kedy pôjdem a uzriem Božiu tvár? Žalm 42,2-3
Toľko k hlavnej téme zo 4. kapitoly evanjelia Jána. Možno to nie je celkom súvislé, sú to len poznámky, ale snáď vám poslúžia k dobru, k poučeniu a povzbudeniu. V treťom (a posledom) príspevku z tejto konferencie sa pokúsim ešte trochu zhrnúť zopár myšlienok z piatku večera a soboty poobedia.