hghjgljhljhôjh

24. 3. 2013

Pamätajte

"Preto sa nebeské kráľovstvo podobá kráľovi, ktorý chcel účtovať so svojimi sluhami. Keď začal účtovať, priviedli mu jedného, ktorý mu bol dlžný 10.000 talentov. Pretože mu ich nemohol vrátiť, pán rozkázal predať jeho, jeho ženu, deti i všetko čo mal, a dlh splatiť. Tu mu sluha padol k nohám a na kolenách ho prosil: Pozhovej mi a všetko ti vrátim. Pán sa nad sluhom zľutoval, prepustil ho a dlh mu odpustil.
Len čo ten sluha odišiel stretol jedného zo svojich spolusluhov, ktorý mu bol dlžný 100 denárov. Chytil ho, škrtil a volal: Vráť, čo si dlžen! Spolusluha mu padol k nohám a prosil ho: Pozhovej mi a vrátim ti. Ten však nebol ochotný, ale odišiel a dal ho do väzenia, kým mu nesplatí dlžobu. Keď jeho spolusluhovia videli, čo sa stalo, veľmi sa zarmútili. Išli a oznámili svojmu pánovi všetko, čo sa stalo. Tu si ho pán zavolal a povedal mu: Ty zlý sluha, odpustil som ti celý dlh, pretože si ma prosil. Nemal si sa teda aj ty zľutovať nad svojím spolusluhom, ako som sa ja zľutoval nad tebou? ..." (Matúš 18,23-33)
Práve ste si prečítali krátky príbeh o pamätaní, alebo lepšie povedané o rýchlom zabúdaní. Bol jeden kráľ, ktorému bol jeho sluha dlžný 10.000 talentov. 1 talent mal hodnotu asi 12.000 denárov a denár bola zhruba denná mzda robotníka v tých časoch. Prepočítané na dnešnú dobu v eurách (keď za dennú mzdu budeme počítať 20 eur) tak bol sluha dlžný asi 2.400.000.000 eur. Úctyhodná suma. Na jednej strane - kto by mohol takú sumu vôbec požičať?? V tom môžeme vidieť, že kráľom v tomto príbehu je Boh, ktorý je nekonečne bohatý a ničím neobmedzený. A na strane druhej - kto by mohol takúto sumu splatiť?? A tento sluha dokonca prosí a sľubuje, že to zaplatí. Ako to chcel zaplatiť? Jeho sľub pôsobí skôr ako výsmech. Napriek tomu, sa kráľ nenazlostil, ale milosťou pohnutý mu celý dlh odpúšťa. To isté sa stalo aj s nami. Aj my sme mali nevyčísliteľný dlh u Boha (hoci v našom prípade nie peňažný, ale nespočetné previnenia voči Bohu), ktorý by sme nikdy v živote neboli schopní splatiť. Ale pre svoju lásku a pre obeť Pána Ježiša Krista nám Boh náš dlh odpustil - teda samozrejme v tom prípade, ak sme ho o odpustenie požiadali. Otázka je, či si stále dobre pamätáme, ako veľa nám bolo odpustené? Alebo na to zabúdame tak rýchlo, ako sluha spomínaný v príbehu? Pamätajme na milosrdenstvo, ktoré nám Boh dal bez našich zásluh. Aby sa nám ľahšie pamätalo, zostávajme neustále v Božej blízkosti, dávajme si pozor, aby nás nezahltili starosti a veci okolo nás. Pripomínajme si neustále, čo všetko pre nás Pán Ježiš urobil a čo všetko sme v Ňom dostali. Veľmi záleží na tom, čo milujeme, k čomu tiahne naše srdce - toho sa budeme pridŕžať a na to najviac pamätať. 
"Dobroreč Hospodinovi, moja duša, nezabúdaj na nijaké z jeho dobrodení!" (Žalm 103,2)
No ak by sme aj my zabudli, Boh nikdy nezabudne na nás. "Či môže zabudnúť žena na svoje nemluvňa a nezľutovať sa nad synom svojho lona? Keby aj na neho zabudla, ja na teba nezabudnem. Do dlaní som si ťa vyryl, tvoje hradby mám stále pred sebou." (Izaiáš 49,15-16) Toto hovorí Boh svojmu ľudu a platí to aj pre nás dnes. Ak sme raz dostali od Boha milosť a prijal nás do svojej rodiny, tak na nás už nikdy nezabudne, nech sa bude diať čokoľvek!
Pretože nás Boh pozná a vie, ako rýchlo zabúdame, Pán Ježiš nám zasľúbil, že pošle niekoho, kto nám s našou pamäťou pomôže: "Ježiš povedal: ...no Tešiteľ, Duch svätý, ktorého pošle Otec v mojom mene, ten vás naučí všetko a pripomenie vám všetko, čo som vám hovoril." (Ján 14,26) A to je ďalší dôvod k vďačnosti a pripomínaniu si Boha - lebo sa o nás stará úplne vo všetkom, dokonca sa stará aj o to, aby sa nám na Neho ľahšie pamätalo, lebo vie, ako veľmi to potrebujeme. 
(Zdroj: niekoľko myšlienok z nedeľnej kázne, Púchov, 24.3.2013, foto z internetu)