"Zhoďte teda zo seba všetku zlobu i všetku faloš a pokrytectvo, závisť a všetky ohovárania a ako práve narodené deti túžte po čistom duchovnom mlieku, aby ste od neho rástli..."
(1.Petra 2,1-2)
Duchovný pokrm
Duchovný pokrm začína vždy mliekom. A tým mliekom je Božie slovo, ktoré je čisté - ničím nepoškodené, s ničím nepomiešané, neznečistené. Máme byť žiadostivý takéhoto čistého mlieka, lebo ono pôsobí rast. No Biblia nehovorí v súvislosti s duchovným pokrmom len o mlieku, pre rast je potrebné postupne prejsť aj na tvrdší pokrm. Od toho, aký duchovný pokrm sme schopní prijímať závisí aj to, ako sme schopní žiť, ako sme použiteľný pre Pána.
Duchovný rast
"Veď ste znovuzrodení nie z porušiteľného, ale z neporušiteľného semena: živým a večným Božím slovom." (1.Petra 1,23)
Božie slovo nás v prvom rade privádza ku spaseniu, no nie len to. Tým istým, čím sme privedení k Pánovi a spasení - Božím slovom - tým istým môžeme ďalej rásť. Keď teda príjmeme Pána Ježiša, stávame sa Božím dieťaťom, ale to je len začiatok.
Ján píše vo svojom prvom liste, že medzi veriacimi sú deti, mládenci a otcovia - a to je prirodzený postup a vývoj v duchovnom raste. (1. Jána 2,13-14)
Dieťa potrebuje mlieko, ľahký pokrm, potrebuje najskôr postupne spoznávať základné biblické pravdy. Zároveň potrebuje starostlivosť od druhých, potrebuje niekomu klásť otázky, potrebuje povzbudenie, potešenie, usmernenie, napomenutie...
Keď dieťa takýto pokrm prijíma a je poslušné tomu, čo sa z Božieho slova dozvedá, postupne rastie. Z dieťaťa sa stáva mládenec. Mládenci sú tí, ktorí sú silní, ktorí môžu pracovať a slúžiť Pánovi tak, ako sú vedení Božím slovom a ako sú vedení staršími. Sú dostatočne silní, aby sa starali nie len sami o seba, ale aby dokázali slúžiť aj druhým. A keď sú poslušní a dokázaní v službe Pánovi, tak potom sa z nich stávajú otcovia. Otcovia dokážu niesť zodpovednosť nie len za seba, ale preberať zodpovednosť aj za druhých. Otcovia dbajú o to, aby tí, ktorí sú duchovne mladší pevne stáli vo viere, usmerňujú ich a povzbudzujú. Toto samozrejme neplatí len o mužoch ale aj o ženách.
Tak, ako v telesnom živote, aj v duchovnom živote sú deti, mládenci a otcovia - mladší, dospelí a starší. Duchovný rast je to, čo má Pán Boh pre nás pripravené a čo od nás očakáva.
"O tom by sme mohli veľa hovoriť, ale je to ťažké vysvetliť, pretože ste leniví počúvať. Veď hoci by ste už po toľkom čase sami mali byť učiteľmi, znova potrebujete, aby vás niekto učil základné pravidlá Božích slov. Stali ste sa takými, čo potrebujú mlieko, a nie tuhý pokrm. Lebo ten, kto ešte potrebuje mlieko, nechápe slová spravodlivosti, keďže je ešte dieťa. Tuhý pokrm je pre dokonalých, pre tých, čo majú návykom vycvičené zmysly na rozlišovanie dobrého a zlého."
(Židom 5,11-14)
Od dieťaťa sa očakáva, že časom sa už začne sýtiť aj tvrdším pokrmom, naučí sa sedieť, stáť, chodiť, rozoznávať čo je dobré a zlé, že sa naučí samé o seba starať... je však smutné, ak dieťa vyžaduje starostlivosť okolia dlhšie ako je treba. To je znamením, že niečo nie je v poriadku. Nestali sme sa Božími deťmi, aby sme neprimerane dlho potrebovali starostlivosť iných, máme byť pripravení rásť a časom slúžiť Pánovi a slúžiť svojim bratom a sestrám.
Čo je znakom duchovnej dospelosti, resp. duchovnej nedospelosti?
- znakom duchovnej nedospelosti sú pochybnosti
Židom 5,11-14 - uverili v Pána Ježiša, ale pod tlakom prenasledovania a skúšok začali pochybovať, či je naozaj dobré, že opustili starý spôsob života, či sa netreba k tomu vrátiť. Naozaj mi stačí Pán Ježiš?
- znakom duchovnej nedospelosti je telesnosť
Korinťanom 3 - niektorí síce prijali Pána Ježiša ale stále zostávajú vo svojich hriechoch, neposlúchajú Pána Ježiša, neustále musia byť napomínaní.
- znakom duchovnej nedospelosti je zmietanie rôznymi učeniami
Židom 13,9 - niektorí kresťania niečo začujú a hneď sú rozkolísaní, sú ochotní veriť všetkému, čo počujú a nie sú upevnení v Božom slove. Naopak znakom duchovnej dospelosti je pevnosť v Božom slove, keď sme upevnení v tom, čomu som uverili.
Ešte niekoľko myšlienok o sýtení sa Božím slovom na príklade Izraelcov odchádzajúcich z Egypta (2.Mojžišova 12):
- Izraelci, keď odchádzali z Egypta, jedli baránka s nekvaseným chlebom - keď sa chcem sýtiť Božím slovom, musím sa oddeliť od hriechu, od všetkého zlého - od kvasu.
- Izraelci mali byť pri tomto jedle prichystaní na cestu - opásaní a obutí. Aj my sa máme opásať pravdou a byť obutí v hotovosti nesenia evanjelia (Efežanom 6,14-15) - máme byť pripravení z toho, čím sa sýtime, aj rozdávať ďalej.
- Izraelci mali mať v ruke palicu - palica je znakom, že sa vydávame na cestu a že sme tu len pútnici, a preto si nemáme ukladať poklady tu na zemi, nemáme sa viazať k zemi, ale pozerať na cieľ svojej cesty - na nebo.
Na záver len znova pripomeniem úvodný verš:
"...ako práve narodené deti túžte po čistom duchovnom mlieku, aby ste od neho rástli..."
(1.Petra 2,2)
Dajme si záležať na slove túžiť- túžme po čistom Božom slove, aby sme mohli rásť, aby sme mohli našim životom osláviť nášho Pána, aby sme Mu boli viac a viac podobní.
(Zdroj: niekoľko myšlienok z nedeľnej kázne)