Zadná obálka prezrádza, že Hansi v tejto knihe píše o svojom trápení v rodine a o rozvode. V prvej chvíli som si pomyslela, že téma rozvodu sa mňa netýka a táto kniha mi zrejme toho veľa ponúknuť nemôže. No napriek tomu som sa rozhodla prečítať si ju, aby som si udržala súvislosti a mohla sa potom pustiť do čítania štvrtej knihy od tejto autorky. No hneď pri prvých stránka ma kniha zaujala a prečítala som si ju celú.
Píše sa v nej o rozvode, o rozpade rodiny, o problémových deťoch, homosexualite a ďalších pálčivých otázkach, o ktorých sa v Cirkvi síce moc nehovorí, no kresťanov sa často bytostne dotýkajú. Autorka opisuje problémy, ktorým musela čeliť vo svojej vlastnej rodine a následne aj v Cirkvi.
Okrem iného hovorí o tom, ako rýchlo sme hotoví iných posúdiť, odsúdiť, rozširovať nepodložené dohady... a ako veľmi tým môžeme ľuďom okolo nás ublížiť. S ľútosťou vyjadruje svoju osobnú skúsenosť, že evanjelikálni kresťania sú asi jedinou armádou na svete, ktorá strieľa svojich ranených miesto toho, aby im pomohla znova sa postaviť na nohy. Často posudzujeme veci bez toho, aby sme poznali pozadie a súvislosti. Boh jedná s každým človekom celkom jedinečným spôsobom, šitým na mieru práve pre tohto konkrétneho jednotlivca a preto nie je možné posudzovať veci a ľudí podľa jednotnej šablónky. Boh nie je vo svojom konaní ničím obmedzený a niekedy môže robiť veci, ktoré nie sme schopní naším rozumom pochopiť alebo zdôvodniť. Zoberme si napríklad takého Abraháma. Boh mu povedal, aby obetoval svojho syna Izáka. Z Biblie ale vieme, že Boh jednoznačne zakazuje obetovať ľudí, to robili jedine pohanské náboženstvá. Ak by sme nepoznali koniec Abrahámovho príbehu, ak by sme poznali len začiatok - ak by nám Abrahám povedal, že Boh ho poslal zabiť a obetovať syna, čo by sme si pomysleli? Či by sme sa nesnažili Abraháma presvedčiť, že to za žiadnych okolností nemohol byť Boží hlas, Boží príkaz? Ale Biblia nám odkrýva pozadie tejto udalosti a keď si príbeh dočítame do konca, uvidíme, že napriek nepochopiteľnosti toho príkazu to predsa len bolo slovo od Boha. Boha nemožno spútať do žiadnej šablónky, do žiadnych hraníc, na to by sme mali pamätať vždy, keď sa budeme chystať posudzovať konanie iných kresťanov.
Okrem tejto témy autorka v knihe veľmi pekne a celkom otvorene opisuje aj svoj blízky vzťah s Pánom, svoje rozhovory a zážitky s Ním, svoje ťažké boje, prehry ale i nádherné víťazstvá, čo je tiež veľmi poučné a povzbudivé.
A ešte jedna dôležitá poznámka - táto kniha nie je hlbokým teoretickým výkladom, všetky spomínané veci sú opísané na príbehoch a zážitkoch zo života autorky, spracovaných do podoby denníka. Je to veľmi ľahké a zaujímavé čítanie. Nakoniec som bola rada, že som túto knihu nevynechala, lebo mi toho dala veľa. Tu je zopár zaujímavých myšlienok na ukážku:
- Musíš se Bohu odevzdat cele a přestat mu klást podmínky. S Bohem nemůžeš vyjednávat a smlouvat. Dáš mu buď všechno, nebo nic. Právě to, co si chceš nechat, nakonec ztratíš.
- Když Bůh říká, že máš jít, tak běž. (Corrie ten Boom)
- Copak si Bůh neazslouží jen to nejlepší?
- Vím nejen, čemu věřím, ale i komu věřím. A to mi úplně stačí.
- Důvěřujte Bohu, že je schopen z popela tvořit krásu.
- Některým bolestem se ale vyhnout nedá. Musíme se jim naučit čelit, žít s nimi a důvěřovat Bohu, že když půdu našeho srdce zvlažuje slzami, chce na ní pěstovat květy.
- Zvláštní povolání do Boží služby nás neochrání od utrpení; někde jsem slyšela, že když satan nemůže napadnout Božího pomazaného osobně, napadá ty, kdo jsou mu nejdražší.
- Strach nám obvykle přinese to, čeho se bojíme. Každý den své obavy dej Pánu Ježíši. Popros ho, aby tě chránil před sebou samotnou. Když ho poprosíš, on to udělá. Pak vstaň a jdi dál.
- Kristus odpovědi zná. Dokáže člověka vysvobodit odkudkoli.
- Ani se mi nesnilo o tom všem, co pro mě Bůh přichystal. Jistě, Pán svá zvláštní semínka zasívá s určitým předstihem a nové zkušenosti rostou zpočátku pomalu, často zcela nepozorovaně. Najednou ale vyrazí a rozkvetou.