Včera som si tak trošku zaspomínala a prečítala niektoré moje staršie príspevky tu na blogu. Zistila som, že už zopár rokov po sebe som v novoročnom príhovore písala, že predchádzajúci rok bol ťažký. Vyzerá to ako opakujúca sa fráza, no je to naozaj realita. Už niekoľko rokov po sebe je plných zápasov a nečakaných zvratov. Jedným z tých dlhodobejších problémov je moja práca. Lepšie povedané, jedna časť mojej práce, a to hľadanie a zaučenie môjho zástupcu, pomocníka. Pracujem ako vedúca výroby, čo už samo o sebe naznačuje, že to nebude jednoduchá ani pohodová pozícia a keď sa niektorí prizreli bližšie, čo by ich pri takejto práci čakalo, tak radšej rýchlo zutekali. Nakoniec sa predsa len našiel človek, ktorý by to mohol zvládnuť a dokonca aj súhlasil s tým, že to aspoň skúsi. Ale prvý pokus sa nevydaril a tak som zase na čas zostala na moju prácu sama, a to znamenalo kopec stresu a nadčasov. Po čase prišiel druhý pokus. Zozačiatku pomerne nádejný, ale nakoniec znova neúspešný. No a tento týždeň sme sa pustili do tretieho pokusu... Treba pripomenúť, že každý takýto pokus znamená niekoľko mesiacov intenzívnej práce, kým sa ukáže, či sa daný človek dokáže naučiť samostatne viesť výrobu alebo nie.
Pri týchto úvahách som si spomenula na jednu dávnu múdrosť, ktorá hovorí, že nie je profesionálom ten, kto perfektne ovláda svoju prácu, ale ten, kto dokáže svoje vedomosti zrozumiteľne odovzdať ďalším. A práve počas posledného jeden a pol roka zisťujem, aká je to veľká pravda. Keď to vezmem len z pohľadu zvládania určitej profesie, neodvážim si povedať, že by som bola profesionálom vo svojom odbore. V celkovom merítku, čo sa odevníctva týka, určite profík nie som ani zďaleka. Možno som len taký maličký začínajúci profíček v rámci našej maličkej firmy, kde už roky pôsobím a všeličo sa na mňa nalepilo. No kým som sa dostala tam, kde teraz som, stálo ma to veľmi veľa práce, učenia sa, nadobúdania skúseností, často aj formou tvrdého pristátia. A ešte stále sa každý deň presviedčam, koľko veľa toho neviem. Každý deň prichádzajú nové a nové veci a problémy, ktoré sa musím naučiť efektívne riešiť.
Preto obdivujem ľudí, ktorí sa naozaj dobre vyznajú vo svojom odbore, lebo viem, koľko úsilia také niečo stojí. No vo svetle múdrych slov, ktoré som vyššie spomenula, si ešte viac vážim a obdivujem tých, ktorí nie len, že sa vo svojej práci vyznajú, ale dokážu svoje vedomosti a skúsenosti odovzdať ďalším. Vôbec to nie je samozrejmé a teraz vidím, aká je to drina a koľko veľa sa aj v tomto smere ešte musím učiť. Nestačí, aby človek svojej práci rozumel, ale musí ju vedieť aj vysvetliť, musí vedieť, kde začať a kadiaľ pokračovať, aby jeho zverenec mohol postupne krok za krokom rásť. Musí stále dokola trpezlivo odpovedať na všetky otázky a vnímať, či jeho odpovede boli správne pochopené. A nakoniec musí aj svojho zverenca nechať samostatne pracovať, no zároveň dozerať, aby sa veci nepokazili, a aby sa na nich dotyčný človek naučil správnej technike a postupnosti práce. Tí, ktorí pracujete vo vyšších pozíciách a máte pri sebe zástupcov, pomocníkov, asistentov, určite viete, o čom hovorím.
Momentálne je teda toto jedna z vecí, ktoré mi zaberajú veľa času a energie. Je náročné už po tretí krát začínať a od nuly zaúčať nového človeka. Ale zároveň je to pre mňa cenná skúsenosť. Prosím Boha, aby mi dával na každý deň dostatok múdrosti a trpezlivosti a dúfam, že všetka táto námaha prinesie raz aj svoje pozitívne výsledky - či už v podobe šikovného zástupcu, na ktorého sa budem môcť kedykoľvek spoľahnúť, alebo aj v podobe nových nadobudnutých skúseností a vedomostí, ktoré ma v mojej práci a v mojom živote posunú dopredu.