Boh sa stará

Ráno zavčasu vstávať, bežať k lekárovi na vyšetrenie, potom na opačný koniec sídliska do laboratória, krátke medzipristátie u zubára a poklus do práce. Cestou ešte vybaviť kontrolu kvality v jednej menšej prevádzke a šup do firmy, vysúkať rukávy a pracovať. Koncom smeny bolo dohodnuté stretnutie s dôležitým zákazníkom, ktorý ale zhruba hodinu meškal a potreboval s nami prebrať veľa vecí, takže pracovný deň sa nakoniec natiahol o 2 hodiny dlhšie, ako bolo plánované. Domov som dorazila unavená ako kôň, nestihla som večernú biblickú hodinku, čo ma mrzí, ale na druhej strane ma pri tom všetkom potešila jedna pochvala a uznanie od zákazníka. Nie, nebojte sa, nevešali sa žiadne medaily :)

Ale niekedy človeka poteší aj taká maličkosť, ako keď zákazník na konci náročnej sezóny len tak medzi rečou spomenie, že je spokojný s vašou prácou a bude rád, keď tak budete pokračovať aj naďalej. Aj keď zákazník pravdepodobne ani len netuší, koľko námahy, nervov a nadčasových hodín sa za tým všetkým skrýva. Táto sezóna (ako aj väčšina predošlých), bola hodne náročná. Kopec nervov, stresov, starostí s materiálmi, s plánovaním výroby, neustále riešenie výrobných problémov v troch prevádzkach súčasne, riešenie personálnych záležitostí, popri tom spracovať horu papierov, častokrát aj doma po večeroch... Občas to bolo dosť na nervy a viackrát som mala chuť sa na všetko vykašľať. Ale zakaždým som sa zhlboka nadýchla a pustila sa do ďalšej kopy práce... a o to viac ma to dnes potešilo, vidieť, že všetka tá drina má zmysel a nachádza pozitívnu odozvu.

V týchto súvislostiach mi napadá jeden výrok, ktorý je veľmi pravdivý a častokrát sa mi v mojom živote potvrdil:

Kto je pred Bohom na kolenách,
môže pred ľuďmi vzpriamene stáť.
Peter Hahne





A tak si znova pripomínam a uvedomujem, že bez Boha nie som ničím a dnešná pochvala patrí predovšetkým Jemu. Keď si teraz premietnem posledné 4 mesiace v práci, často sa stávalo, že nebolo v mojich silách, fyzických ani psychických, a ani v časových možnostiach stihnúť všetko, čo si chod firmy vyžadoval. Viem, že výroba doteraz funguje len vďaka tomu, že môj Boh je so mnou a doťahuje za mňa moje nedostatky a nedorobky, za čo som Mu nesmierne vďačná. Nie, nehodlám po dnešku zaspať na vavrínoch. Viem, že musím stále makať, aby bol zákazník aj naďalej spokojný, aby firma fungovala... ale dnes to bolo aspoň také malé príjemné zastavenie a osvieženie.

Hospodin je moja skala,
moja pevnosť, môj vysloboditeľ.
Môj Boh je moje bralo,
k nemu sa utiekam,
môj štít, roh mojej spásy,
moja pevnosť, moje útočisko,
môj záchranca...

Volám na Hospodina,
ktorý je hoden chvály...

Voči vernému si verný,
voči šľachetnému šľachetný,
voči úprimnému úprimný...

On je štítom každému
kto sa k nemu utieka.
Veď kto je Bohom okrem Hospodina?
Kto je skala ak nie náš Boh?
Boh mi je pevné útočisko...

Hospodin, preto ťa budem chváliť...

(2. Samuelova 22)