Evan sa práve stal novým kongresmanom, presťahoval sa do luxusného domu, dostal luxusnú kanceláriu... zrazu sa mu úplne zmenil život, ibaže nie tak, ako si predstavoval. V tom najlepšom ho totiž navštívil Boh a povedal mu, že má postaviť archu. Nie obrazne ale doslova, vlastnými rukami a v reálnych rozmeroch.
Ono, keď Boh povoláva k nejakej činnosti, tak sa nedá ujsť, nedá sa odmietnuť. Evan sa z toho snažil vyzuť, čo autori filmu zobrazili veľmi komicky. A možno práve tak nejak sa Boh usmieva nad nami, keď si myslíme, že sa môžeme pred Ním skryť, že môžeme nad Jeho plánmi zvíťaziť. Evanovi sa ujsť nepodarilo, nakoniec musel poslúchnuť. Poddal sa a "vďaka" tomu prišiel o prácu, kolegov, rodinu, zostal sám a dokonca ho všetci považovali za blázna.
Keď sa Boh rozhodne zmeniť náš život, robí to vždy pre naše dobro (čo sa ukáže na konci filmu), ale niekedy ten proces môže bolieť. V tejto súvislosti celkom dobre rozumiem Evanovmu zvolaniu vo chvíli, keď ho všetci opustili: "Bože, ja viem, že všetko robíš preto, že ma miluješ, ale prosím, nemohol by sa ma milovať menej?" Dôležité na tomto momente je, že Evan napriek všetkému nepochybuje o Božej láske a aj keď je to ťažké, naďalej pokračuje v plnení svojej úlohy. Popri tom sa postupne menia jeho postoje. Zatiaľ čo na začiatku filmu pristupuje k stavaniu archy a aj k Bohu s nedôverou a z donútenia, ku koncu je vidieť, že Boha rešpektuje, už o Ňom nepochybuje, dokonca sa zdá, že Mu dôveruje a počíta s Jeho pomocou. Toto sa stáva s človekom, ktorý úprimne poprosí Boha o pomoc. Na začiatku filmu sa Evan modlil, aby mu Boh pomohol v istej veci a Boh ho zobral za slovo. Pomohol mu dosiahnuť jeho cieľ, ibaže úplne iným spôsobom, ako si Evan predstavoval.
Veľmi pekný a poučný je aj moment, keď sa stretla s Bohom Evanova manželka. Bolo to v čase, keď aj ona považovala svojho manžela za blázna a nevedela ako sa k tomu postaviť, čo urobiť. Má ho opustiť? Boh jej tak trochu ozrejmil, o čom je stavanie archy a čo má robiť s týmto svojím problémom. Pomohol jej pochopiť, že problém je možné vnímať aj ako príležitosť. Aj ona na začiatku filmu vyslovila modlitbu. Modlila sa za to, aby sa ako rodina zblížili. A Boh jej namiesto odpovede položil zopár otázok:
"Keď sa niekto modlí za trpezlivosť, myslíš, že mu Boh dá trpezlivosť, alebo mu dá príležitosť byť trpezlivý? Keď sa niekto modlí za odvahu, myslíš, že mu Boh dá odvahu, alebo mu dá príležitosť byť odvážny? Keď sa niekto modlí za zblíženie rodiny, myslíš, že mu Boh dá pocit spolupatričnosti, alebo mu dá príležitosť vzájomne sa milovať?"
To mi pripomenulo aj moju niekdajšiu modlitbu a rozsvietilo pomyselnú žiarovečku nad hlavou. V mojom prípade by otázka asi znela: "Ak niekto prosí Boha, aby sa naučil dôverovať Mu, dá mu Boh dôveru? Alebo mu dá príležitosť dôverovať?" Možno tieto otázky pripomenú aj vám vaše doterajšie modlitby a pomôžu nájsť na ne odpovede...
Hoci je tento film komédiou plnou komických a úsmevných scén (podľa mňa je fajn, že autori poňali život s Bohom ako veľké dobrodružstvo a nie ako tragédiu), v podstate je to príbeh o naplnení modlitby. Ak Boha o niečo prosíme, On nás určite počuje a berie za slovo. Ale pre naplnenie našich modlitieb nás Boh niekedy môže vyzvať, aby sme priložili aj svoju vlastnú ruku k dielu. Presne ako vo filme Boh povedal Evanovi:
"Postav archu. Ty ju postavíš a ja ju naplním."