Verím v Boha, verím, že existuje a že je so mnou. V tomto mám jasno, nech sa deje čokoľvek, o prítomnosti Boha nepochybujem. Toto si ako prvé predstavím pod pojmom viera a v tomto svetle naozaj nie je možné rozlišovať veľkú či malú vieru, buď človek verí alebo neverí, nič medzi tým.
Iná vec ale je, keď sa budeme baviť o viere v konkrétnych záležitostiach každodenného života.
Verím, že mi Boh dá dostatok sily zvládnuť to, čo mám práve pred sebou? Verím, že Boh má dostatočnú moc vysporiadať sa s mojou situáciou? Verím, že Boh zasiahne práve včas, že v pravý čas naplní moje potreby alebo sa postará o moje záležitosti? Verím, že mi dá múdrosť v dôležitých rozhodnutiach? Je v takýchto chvíľach moja viera veľká alebo malá? Alebo možno lepšie povedané, je silná či slabá? Keď sa takto nad tým zamyslím, moja viera je niekedy naozaj slabá a trasie sa od strachu, keď vidí pred sebou hory, ktoré treba zdolať. Preto potrebujem pracovať na jej posilnení.
Ako sa posilňuje viera? Najskôr by som položila trochu inú otázku: Ako dôjde k tomu, že nejakému človeku veríte? Myslím si, že tak, že sa s ním stretávate, rozprávate sa s ním, spoznávate ho, pozorujete jeho konanie a postupne mu začnete veriť. Ťažko sa dá veriť niekomu, koho nepoznáte.
Rovnako ťažké je veriť Bohu, donútiť sa vlastnou snahou alebo vlastným chcením k silnej viere, pokiaľ Boha poriadne nepoznáme. Život s Bohom je tak isto, ako život s ľuďmi, o vzťahu. Čím viac sa s Bohom stretávam, zhováram, zažívam s Ním rôzne veci, čítam o Ňom, zbieram o Ňom informácie na spoločných stretnutiach kresťanov... tým viac rastie moja viera alebo dôvera k Nemu. Vybudovať si silnú vieru alebo dôveru nie je v našich silách, že by sme sa k tomu nejak donútili, rozkázali si. Viera jednoducho rastie priamoúmerne nášmu poznaniu dotyčnej osoby. Poznávanie si ale vyžaduje námahu, investovanie energie a času.
