Kniha Životné križovatky od Rudiho Lacka je zbierkou šesťdesiatich krátkych úvah so zamyslením, vhodná napríklad na ranné čítanie pred vykročením do nového dňa. Aspoň ja mám taký zvyk, mať pri posteli vždy nejaké to nenáročné krátke čítanie a ráno, po zazvonení budíka, dokiaľ moje telo pochopí, že už zase treba vstávať, siahnem po knihe a chvíľku si čítam. Niekoľko týždňov mi na to poslúžila práve táto kniha od Rudiho Lacka. Meno Rudi Lack mi doteraz veľa nehovorilo, ale na zadnej obálke knihy som sa dočítala o ňom zopár informácií:
„Rudi Lack navštívil viac než 100 krajín. Vo väčšine z nich kázal evanjelium Ježiša Krista. Najskôr pracoval ako chemický laborant vo výskume. Teologické vzdelanie získal v Anglicku. Za posledných 30 rokov pracoval v medzinárodnom a medzidenominačnom hnutí „Mládež s Misiou“. Je tiež zakladateľom a riaditeľom vydavateľstva GLIFA, ktoré zásobuje a dotýka sa Božím Slovom miliónov ľudí na svete.“
Po prečítaní týchto slov som očakávala, že človek povolaný do Božej služby a usilovne pracujúci na Božom diele bude písať o mocnom Božom pôsobení, o konkrétnych skúsenostiach pri tejto práci, o tom, ako sa Boh stará o svojich služobníkov. Zopár takých príbehov, kde opisuje, ako mu Boh zvláštnym spôsobom pomohol v jeho misijnej práci, v knihe naozaj nájdete. No väčšina príbehov je celkom obyčajných. Celkom jednoduché veci a zážitky z jednoduchých všedných dní. Zozačiatku som bola trošku sklamaná, ale čím ďalej som čítala, tým viac som si uvedomovala, že aj život veľkých Božích služobníkov, a možno práve ich, sa skladá z jednoduchých maličkostí. Práve v takýchto, často nepovšimnutých maličkostiach môže človek vidieť a poznávať Boha a tiež poznávať sám seba. Nakoniec bola táto kniha pre mňa potešením, povzbudením a pekným začiatkom do nového dňa. Tu je krátka ukážka jedného z príbehov:
Bola práve sezóna jabĺk. Manželka ma poslal do záhrady, aby som priniesol toto chutné ovocie, lebo chcela upiecť jablkový koláč.
Spolu s priateľom som popod stromy zbieral zrelé jablká. Môj priateľ zdvihol jedno, ktoré malo čierne škvrny.
„Je zlé,“ odhodil ho. Ale ja som s ním nesúhlasil. Znovu som jablko zdvihol a dal do košíka. Vedel som však, aký osud ho čaká v kuchyni. Rôzne jablká sa olúpu a malé čierne škvrny na šupke už nebudú vôbec na závadu. Škvrnité ovocie sa nakrája spolu s ostatným a nakoniec pekne ozdobia koláč.
Keď bolo všetko nakrájané a uložené na koláči, nedalo sa rozoznať, ktoré kúsky sú z krajších jabĺk a ktoré zo škvrnitých. Vytvorené dielo bolo jedinečné...
Keď rastieme a duchovne sa vyvíjame, často musíme čeliť silným búrkam. Sme zmietaní vo vetre a možno máme na tele aj modriny a hnedé škvrny, zranenia, zlé postoje... Avšak náš Majster nás nikdy neodhodí od seba, tak ako môj priateľ zahodil škvrnité jablko. Ježiš v nás vidí potenciál a chce z nás urobiť niečo dobré...