A tak, bratia moji milovaní, buďte pevní, neochvejní, buďte stále horlivejší v Pánovom diele, veď viete, že vaša námaha nie je márna v Pánovi.
Prečo reč o posvätení v súvislosti s prácou na diele Pánovom? Ako sa dočítate v nasledujúcich riadkoch, byť posvätený znamená byť oddelený pre Boha. A čo iné je práca na diele Pánovom, ak nie byť oddelený pre plnenie Božej vôle? Posvätenie veľmi úzko súvisí s touto témou, pretože sa nedá slúžiť dvom pánom - snažiť sa slúžiť Bohu a zároveň prepožičiavať svoje údy aj do služby zlého. Ak chceme byť v práci na Pánovom diele naozaj užitoční, musíme dbať o svoju čistotu a oddelenie sa od hriechu.
Pred časom sa o posvätení hovorilo u nás v zbore a tak sa pokúsim dať dokopy moje poznámky, tak trochu premiešané aj s mojimi myšlienkami. Článok bude trochu dlhší, ale snažila som sa doňho vypísať všetky použité biblické verše, aby ste ich nemuseli hľadať vo svojej Biblii.
Na úvod pár slov k tomu, prečo sa vlastne máme zaoberať posvätením? Jednu z odpovedí nájdeme v modlitbe Pána Ježiša, kde hovorí: "A posväcujem sa pre nich, aby aj oni boli posvätení v pravde." (Ján 17,19) Sám Pán Ježiš chce, aby sme boli posvätení. A On sám urobil všetko pre to, aby sme sa posvätenými aj mohli stať (o tom trochu viac neskôr). Alebo apoštol Pavol v liste Tesaloničanom píše: "Lebo toto je vôľa Božia: vaše posvätenie... Veď Boh nás nepovolal k nečistote, ale k posväteniu." (1. Tes. 4,3 a 7) Tiež pisateľ listu Židom píše: "Usilujte sa o pokoj so všetkými a o posvätenie, bez ktorého nikto neuvidí Pána." (Židom 12,14) Keď sa začítate do Biblie, určite nájdete ešte ďalšie miesta. Jedným pekným miestom, kde síce priamo slovo posvätenie spomenuté nie je, ale každopádne hovorí o živote oddelenom od hriechu a pre Boha, je 6. kapitola listu Rimanom:
"Mohli by sme my, ktorí sme zomreli hriechu, v ňom ešte žiť? Alebo neviete, že všetci, čo sme boli pokrstení v Krista Ježiša, boli sme pokrstení v jeho smrť? Krstom sme teda spolu s ním boli pochovaní v smrti, aby sme tak, ako bol slávou Otca vzkriesený z mŕtvych Kristus, aj my vstúpili na cestu nového života... Totiž smrťou, ktorou zomrel (Kristus), zomrel pre hriech raz a navždy, ale život, ktorý žije, žije Bohu. Tak aj vy usudzujte, že ste mŕtvi hriechu, ale žijete Bohu v Ježišovi Kristovi. Nech teda nekraľuje hriech vo vašom smrteľnom tele. Neposlúchajte jeho žiadosti a neposkytujte hriechu svoje údy ako nástroje nespravodlivosti, ale oddajte sa Bohu ako tí, čo vstali z mŕtvych a žijú, a svoje údy poskytujte Bohu ako nástroje spravodlivosti." (Rimanom 6,1-13)
Čo to posvätenie vlastne je?
Ako som už vyššie spomenula, posvätenie je oddelenie. Je to oddelenie sa "od" a "pre".
V modlitbe Pána Ježiša (Ján 17) k tomu nájdeme zopár vodítok:
- posvätenie je oddelenie sa od hriešneho sveta
"Nie sú zo sveta, ako ani ja nie som zo sveta." (verš 16)
- posvätenie je očistenie sa Božím slovom
"Posväť ich v pravde, tvoje slovo je pravda!" (verš 17)
- posvätenie je oddelenie sa pre Boha, stať sa Božím vlastníctvom
"Otče, chcem, aby aj tí, ktorých si mi dal, boli so mnou tam, kde som ja; aby videli moju slávu, ktorú si mi dal..." (verš 24)
- posvätenie je byť vybraný konať Božiu vôľu
"Ako si ma ty poslal do sveta, tak som ich aj ja poslal do sveta." (verš 18)
Keď to trošku zhrniem, posvätenie teda znamená 1. oddeliť sa od hriešneho sveta (robiť pokánie - vyznať Bohu, že som hriešnik a chcem skončiť s hriešnym spôsobom života), 2. nechať sa očistiť Božím slovom (uveriť tomu, čo sa v Božom slove píše - že skrze obeť Pána Ježiša Krista môžem byť očistený od hriechov), 3. oddeliť sa pre Boha (vydať Bohu celé svoje srdce - dovoliť Mu, aby sa stal jediným Pánom môjho života) a nakoniec - 4. byť oddelený ku konaniu Božej vôle, k práci na Jeho diele (pri akejkoľvek činnosti nestrácať zo zreteľa svoje poslanie - spolupracovať na napĺňaní Božích plánov).
Aké sú prejavy posvätenia v našom živote?
Posvätenie sa môže a má prejaviť v dvoch rovinách:
1. posvätenie pred Bohom - o to sa postaral Pán Ježiš Kristus, ktorý nás očistil od našich hriechov svojou obeťou na kríži na Golgote. Vďaka Jeho obeti môžeme byť v Božích očiach oddelení od hriechu, čistí a svätí a na tom sa už nič nezmení, Pán Ježiš je toho zárukou.
Vyššie spomínaný verš Ján 17,19 hovorí, že Pán Ježiš sa posväcuje za nás: "A posväcujem sa pre nich, aby aj oni boli posvätení v pravde." Prečo sa On vlastne posväcuje? Veď On bol svätý, nemal nič spoločné s hriešnym svetom: "On sa hriechu nedopustil, ani lesť nebola v jeho ústach." (1. Petra 2,22) Jeho svätosť potvrdzovali dokonca aj zlý duchovia: "Práve vtedy bol v ich synagóge človek posadnutý nečistým duchom. Ten vykríkol: Čo ťa do nás, Ježiš Nazaretský? Prišiel si nás zahubiť? Viem, kto si: Boží Svätý." (Marek 1,23-24)
Priznám sa, že tomuto celkom nerozumiem, ale ak je v Biblii napísané, že sa Pán Ježiš napriek svojej svätosti ešte posväcoval, tak tomu verím. On bol vždy oddelený od hriechu a od sveta, ale možno to má čo dočinenia s ďalším aspektom posvätenia - s oddelením sa ku konaniu Božej vôle? Pán Ježiš sa mohol venovať najrôznejším veciam na tejto zemi, ľudia Ho často vyzývali k rôznym skutkom, ale On sa držal svojho poslania. Kvôli nám sa oddelil od všetkého ostatného, aby vykonal dielo spasenia a tak nám zabezpečil naše posvätenie. Kvôli nám prišiel na túto zem, ponížil sa, mnoho si vytrpel, položil svoj vlastný život. Preto Mu patrí naša úprimná a nekonečná vďaka.
"...sme raz a navždy posvätení obeťou tela Ježiša Krista." (Židom 10,10)
Jedným prejavom posvätenia je teda náš stav pred Bohom - vďaka obeti Pána Ježiša Krista môžme získať prístup k Božiemu trónu, už nie sme odsúdeniahodní hriešnici, ale stali sme sa milovanými Božími deťmi, ktoré majú istotu večného života s Ním v nebi.
2. posvätenie pred ľuďmi - náš posvätený stav pred Bohom nemá zostať ukrytý niekde v tajnom kútiku nášho srdca, ale má sa prejavovať aj navonok medzi ľuďmi. To však nedosiahneme z vlastných síl, nejakým tréningom, ale zase len z moci Pána Ježiša Krista, ktorý sa nám stal posvätením jak pred Bohom, tak aj pred ľuďmi. Jeho smrťou na kríži Jeho dielo nekončí. Na tretí deň vstal z hrobu a je živý. Je tu pre nás, aby nám stále pomáhal, aby bol našim posvätením aj v bežnom každodennom živote.
"...ktorý (Ježiš Kristus) sa nám stal múdrosťou od Boha, spravodlivosťou a posvätením i vykúpením..." (1.Korinťanom 1,30)
Druhým prejavom posvätenia je teda náš každodenný praktický život. K tomu potrebujem nechať Pána Ježiša, aby uplatňoval svoju vládu v mojom živote. Najdôležitejšie, čo v tejto veci môžem urobiť z mojej strany, je modlitba a štúdium Biblie:
"...a posväcuje sa Božím slovom a modlitbou." (1. Timotejovi 4,5)
Zopár ďalších praktických rád k posvätenému životu dáva apoštol Peter v 1. Petra 4,1-3 a 7-11:
"Keď teda Kristus prešiel utrpením v tele, aj vy sa vyzbrojte takým istým zmýšľaním: Kto prešiel utrpením v tele, skoncoval s hriechom, aby čas, ktorý má ešte prežiť v tele, nežil už podľa ľudských žiadostí, ale podľa Božej vôle. Dosť dlho ste už robili to, čo sa páčilo pohanom..." (verš 1-3).
"Koniec všetkého sa priblížil. Buďte teraz rozvážni a triezvi, aby ste boli pohotoví modliť sa. Nadovšetko majte vytrvalú lásku jedni k druhým, lebo láska prikrýva množstvo hriechov. Buďte navzájom pohostinní, bez šomrania. Ako dobrí správcovia mnohorakej Božej milosti slúžte si navzájom každý tým duchovným darom, ktorý prijal. Keď niekto hovorí, nech hovorí slovami, ktoré mu dal Boh, keď niekto slúži, nech to robí silou, ktorú dáva Boh, aby bol vo všetkom oslavovaný Boh skrze Ježiša Krista! Jemu patrí sláva i vláda na vek vekov. Amen." (verš 7-11)
K posväteniu teda patrí vedieť si podriadiť svoje telo, vedieť zniesť aj utrpenie - jednak utrpenie pre meno Pána Ježiša, ale aj nejaké to nepohodlie, nejaké obmedzenia.
K posväteniu patrí vedieť sa zriecť vecí, ktoré sa páčia pohanom, vedieť sa zriecť zlých žiadostí a hriechu, ale vedieť sa zriecť možno aj činností, prípadne koníčkov, ktoré môžu brániť pri plnení Božej vôle.
K posväteniu patrí v prvom rade modlitba.
K posväteniu patrí spoločenstvo s veriacimi, služba predovšetkým v Cirkvi, ale aj služba ľuďom okolo, mimo Cirkvi. Patrí k tomu láska, pohostinnosť, vzájomná služba slovom i skutkom.
K posväteniu patrí vystrojenie od Pána, máme byť dobrými správcami milosti Božej. Máme slúžiť tak, ako chce On, slovami a silami, ktoré dostávame od Neho. Darmi z milosti Božej nemusia byť len zvláštne schopnosti, ale aj jednoduché veci ako auto, dom...
Cieľom nášho posväteného života má byť oslava Boha, aby Bol On oslávený a Jemu vzdaná česť.
O posvätení nájdete v Biblii ešte množstvo veršov. Na záver spomeniem už len dve miesta. Jedno hovorí o tom, kam zamerať svoj pohľad, ak chceme viesť posvätený život:
"Ak ste teda boli spolu s Kristom vzkriesení, hľadajte to, čo je hore, kde Kristus sedí po pravici Boha. Myslite na to, čo je hore, nie na to, čo je na zemi." (Kolosanom 3,1-2)
A druhé miesto hovorí, že posvätený život prináša nie len slávu Bohu (ako bolo spomenuté vyššie - 1. Petra 4,11), ale prináša aj radosť do nášho života:
"Ak budete zachovávať moje prikázania, zostanete v mojej láske, ako aj ja som zachoval prikázania svojho Otca a zostávam v jeho láske. Toto som vám povedal, aby moja radosť bola vo vás a aby vaša radosť bola úplná." (Ján 15,10-11)