Ako jedna fotografka pod mostom skončila...

...a nie len pod jedným, ale hneď pod troma. Nebojte sa, nestal sa zo mňa bezdomovec, môj pobyt pod mostom bol len dočasný v rámci mojej prechádzky. Po dlhšom čase som si zase urobila menší výlet s foťákom v ruke. Potrebovala som si zresetovať hlavu a fotografovanie je na to ako stvorené. Človek pomaly kráča prírodou, obzerá si krásne Božie stvorenie (a sem tam aj nejaký ten ľudský výtvor), sústredí sa na každý detail okolo seba a pri tom sa mu do hlavy nezmestí už nič iné, žiadne starosti ani problémy.
Dnes som si dala trošku dlhšiu prechádzku ako obvykle. Bol krásny deň a mala som voľné poobedie. Moje svaly to asi budú ťažko znášať. Zajtra, počítam, že budem mať ťažký deň, au, ale za ten relax a tie nádherné výhľady mi tá trocha (no, možno trochu väčšia trocha) bolesti stála. Tu je zopár záberov, v skutočnosti to však vyzeralo oveľa krajšie :)

Aby som sa dostala k môjmu dnešnému cieľu, musela som sa najskôr prejsť po tomto moste (resp. privádzači na diaľnicu):

Z neho bol tiež fajn výhľad:

Potom som ho musela podliezť, čo bol môj prvý "pobyt" pod mostom :)

No a toto je on, môj dnešný cieľ v plnej paráde:

Zase najskôr prejsť popod (inak, trochu zvláštny pocit, mať nad hlavou "deravý" most, po ktorom môže každú chvíľu s rachotom prefrčať vlak)...

...a potom hore na most. Kráčať po tomto železničnom moste veru nie je nič príjemné. Železné platne sa vám pod nohami mierne hýbu, cez škáry vidíte to nekonečné množstvo vody pod sebou a ešte keď okolo vás prefrčí vlak, tak to s vami poriadne zatrasie. Nejaké to šteklenie v žalúdku určite bolo, ale výhľad krásny...

Na spiatočnej ceste som urobila ešte zopár fotečiek, a na záver prechádzky som sa stretla s mojím dnešným tretím mostom. Bola to naozaj dlhá prechádzka, ale objavila som krásne miesta na oddych a pozorovanie nádherného Božieho stvorenia. Určite sa tam ešte niekedy vrátim...

Akože to bolo? Zabi bobra a zachrániš strom?
( v podaní Petra Marcina, samozrejme :) )