hghjgljhljhôjh

26. 8. 2016

Janet & Geoff Benge - George Müller, Ochranca sirôt v Bristole

Keď som hľadala niečo na čítanie k téme služby, padli mi oči na malú útlu knižku o Božom služobníkovi, ktorého meno vám je určite dobre známe: George Müller.
O tomto človeku som už v minulosti počula. Mala som ho zaradeného dakde v kútiku povedomia ako niekoho, kto v Anglicku založil sirotinec a pri jeho prevádzkovaní sa veľa modlil. No, a to je asi všetko, čo som o ňom vedela. Možno tí starší poznajú Georga Müllera a jeho prácu veľmi dobre, ale ani mladším ročníkom nezaškodí dozvedieť sa o ňom trochu viac. Pretože pozorovanie života Božích služobníkov môže byť dobrou inšpiráciou k službe, a to v ktoromkoľvek veku. Mimochodom, aj George Müller sa pri hľadaní svojej služby inšpiroval životopisom farára A. H. Frankeho, ktorý kedysi viedol sirotinec v Prusku na predmestí Halle.
Kniha George Müller, Ochranca sirôt v Bristole od autorov Janet & Geoff Benge v stručnosti zachytáva celý životopis tohto usilovného a vytrvalého Božieho pracovníka. Spomína jeho detstvo, mladosť, odovzdanie sa Bohu, začiatky práce pre Boha, založenie Inštitútu biblického vzdelávania, prácu so sirotincami, písanie knihy, cestovanie a prednáškovú činnosť... až po koniec jeho života. V závere knihy sa ešte v skratke dočítate, ako toto dielo pokračovalo po jeho smrti a nájdete tam aj zopár fotografií. Kniha ma zaujala aj spôsobom, ako tieto udalosti opisuje. Nie sú to len holé fakty naukladané vedľa seba, ale dáva čitateľovi nahliadnuť aj do premeny srdca a do pohnútok, z ktorých George Müller robil to, čo robil.
Pri čítaní knihy som sa napríklad dozvedela, že mladý George bol od detstva zlodej a podvodník a na štúdium za farára sa prihlásil z čisto zištných dôvodov. V tom čase a na tom mieste (Prusko, začiatok 19. storočia) bolo farárske miesto dobre platené a tiež poskytovalo Georgovi širokú ľudskú základňu na drobné podvody a vlastné obohacovanie sa. Lenže veci sa vyvinuli celkom inak. Z mladého kriminálnika a človeka majúceho vďaka podvodom vždy dosť peňazí, sa zrazu stal chudobný ale bohabojný študent. Podrobnosti sa dočítate v knihe. Nebudem tu všetko opisovať, hoci by som najradšej, lebo sú to veľmi zaujímavé a inšpiratívne veci.
Po odovzdaní sa Bohu sa Georgovým snom stala práca misionára niekde v ďalekých krajinách. Neodradila ho ani požiadavka jeho prvej lásky, ktorá nechcela žiť v nepohode misionárskeho života a postavila ho pred voľbu: buď manželstvo alebo misia. George bol vtedy už natoľko rozhodnutý slúžiť Bohu, že si vybral druhú možnosť. Tento jeho sen ho neskôr zaviedol do Anglicka, kde sa po sérii rôznych udalostí dostal do Bristolu ako kazateľ tamojšieho zboru. Tu ma napríklad oslovil jeho postoj k službe Bohu. Na poste kazateľa si vyhradil právo môcť kedykoľvek z tohto úradu odísť, pretože si chcel zachovať slobodu nasledovať Božie volanie.
Ako kazateľ si začal všímať, že ľudia dokážu dôverovať Bohu v teoretickej rovine. Ale keď sa jedná o prax, či už zabezpečenie chleba, šatstva alebo vyriešenie iných praktických problémov, tak sa už na Boha spoľahnúť nedokážu. To priviedlo Georga k úvahám, na kom by im mohol v praxi ukázať, že Boh sa môže postarať aj o celkom obyčajné veci? V dosahu však takýto príklad nenašiel a práve toto prispelo k jeho rozhodnutiu vzdať sa sna odísť do sveta ako misionár. Zostal v Bristole a založil tam sirotinec. Chcel sám na sebe ukazovať Božiu moc, chcel byť príkladom, že dôverovať Bohu sa vyplatí. A v rámci tejto túžby si určil pevné stanovy vedenia sirotinca - rozhodol sa, že nebude nikdy od nikoho žiadať peniaze okrem od Boha. Ako som už v úvode spomenula, vedela som, že George Müller založil sirotinec, lebo v tej dobe bolo v Anglicku veľa nezaopatrených sirôt. Ale až do prečítania tejto knihy som netušila, aký bol ďalší dôvod tohto jeho konania. V knihe sa dočítate, že naplniť toto predsavzatie úplnej závislosti na Bohu bolo vo vtedajších ťažkých časoch veľmi náročné a často sa zdalo byť až nemožné. Ale nech už bolo akokoľvek ťažko, George sa svojho predsavzatia nikdy nevzdal. Až do konca neustále sledoval svoj cieľ - ukázať kresťanom, že Boh odpovedá na modlitby.
A tak sa postupne z nesmelého mladíka, ktorý kedysi pochyboval, či sa bude Boh vôbec zaoberať potrebami takého bezvýznamného človeka ako je on, stal odvážny muž modlitby. Nebál sa modliť za veci každodennej potreby, ako boli raňajky pre niekoľko stoviek sirôt či uhlie na kúrenie alebo finančné prostriedky na stavbu ďalších sirotincov. Nebál sa modliť za všetky tieto veci nie preto, že by veril svojim schopnostiam, ale preto, že plne dôveroval Bohu. George vždy upriamoval pozornosť ľudí na Boha, na to, že Boh sa postará, Boh ich zaopatrí, Boh vykoná. Len pre zaujímavosť, sirotinec sa postupne rozrástol na 5 budov, v ktorých malo strechu nad hlavou okolo 2000 sirôt (celkovo za celý čas fungovania sirotincov sa ich tu vystriedalo okolo 10.000). A treba dodať, že úlohou sirotinca nebolo len poskytnúť deťom na určitý čas ubytovanie a stravu, ale po dovŕšení istého veku dostalo každé dieťa pri odchode zo sirotinca troje nových šiat a zaplatené štúdium. A na toto všetko sa získavali financie na kolenách pred Bohom.
Pri čítaní tejto knihy ma veľmi oslovilo, ako George Müller dokázal svoju vieru a oddanú dôveru v Boha pretaviť do každodennej praxe. Ako všetko, či už to boli každodenné maličkosti alebo naozaj veľké veci, riešil na modlitbách. A hoci to nebolo ľahké, často sa musel boriť s prekážkami, nikdy sa nevzdal a až dokonca života sa venoval službe Bohu.
Mohla by som tu toho písať ešte veľmi veľa, ale najlepšie bude, keď si to prečítate sami v spomínanej knihe. Dozviete sa v nej napríklad aj to, že George Müller toto všetko nerobil sám. V Anglicku našiel manželku, ktorej nevadilo žiť v chudobe a úplnej závislosti na Bohu. Vzdala sa svojho majetku a spolu s Georgom sa s láskou starala o siroty a prevádzku sirotinca. A dočítate sa tam ešte množstvo ďalších zaujímavých a inšpiratívnych vecí z Georgovej kľukatej púte životom.