Verný Boh (4)

Možno si ešte spomínate na moje predchádzajúce články o Božej vernosti (ak nie, nájdete ich v kategórii Zo života viery). Boh je naozaj verný a nie je nad to, presvedčiť sa o tom na vlastnej koži. Čo sa týka môjho "skoku do prázdna" keď som začiatkom tohto roku menila zamestnanie, Boh sa postaral a stále sa stará. No a pred pár dňami som sa rozhodla urobiť ďalší krok "do tmy". Tentokrát sa to týka financií a mojej liečby. Znova som sa rozhodla spoľahnúť na Božiu vernosť a v dôvere v Neho vkročiť na neznáme územie. Teraz budem pozorovať, ako sa veci vyvinú, a možno neskôr napíšem o tomto dobrodružstve viac.

V tejto chvíli vám chcem napísať aspoň toľko: dôverujte Bohu, nebojte sa všetkého pustiť a skočiť. Možno, že nebudete pred sebou vidieť vôbec nič, žiaden záchytný bod, ale ak sa v úprimnej dôvere spoľahnete na Boha, nebudete sklamaní. Ono, väčšinou to býva tak, že až keď sa človek všetkého pustí a ocitne sa vo vzduchu, až vtedy zistí, že to vlastne nebol skok do prázdna ani do tmy, ale do pevného Božieho náručia. Z vlastnej skúsenosti viem, že to vôbec nie je jednoduché, len tak sa odhodlať na skok do neznáma. Prvý pokus býva najťažší, ale ak to raz skúsite, každý ďalší bude vždy o kúsok ľahší.

Na toto si upriamim srdce,
to si však vezmem do hlavy
na toto budem čakať:
na prejavy Hospodinovej milosti,
že neprestávajú,
že sa nekončia dôkazy jeho zľutovania.
Každé ráno sú nové,
nesmierna je tvoja vernosť.
Môj podiel je Hospodin,
vraví moja duša,
preto budem čakať na neho.
(Plač Jer. 3,21-24)