Dnes sme sa s otcom v rámci jeho tréningu chôdze vybrali do neďalekého lesa, a po poriadne dlhom čase som zobrala so sebou aj foťák. Nefotila som toho síce veľa, len tak "rekreačne" zopár záberov, ale po takej dlhej prestávke aj to máličko potešilo. K tomu tá nekonečná záplava sviežej zelenej všade naokolo, a ticho, kľud, len spev vtákov, a pomalá chôdza v pokojnom rozhovore s otcom... bolo to naozaj pekné poobedie...
Nakoniec si vravíme, že či nedáme "selfíčko"?
a tak sme dali :)