Hudobníci majú jeden špeciálny výraz: hra z listu. To znamená, že si pred seba postavíte neznáme noty a hráte. Na rozdiel od vecí, ktoré hrá hudobník často, kedy už do nôt veľmi nepozerá a jeho prsty pracujú akosi automaticky, pri hre z listu si nemôže dovoliť nedávať pozor a nechať svoje myšlienky voľne lietať. Musí sa sústrediť a poctivo prečítať každú jednu notu (teda v prípade, že chce naozaj zistiť, aká melódia sa v notovom zápise ukrýva).
Opakovanie tých istých skladieb a trénovanie hry spamäti má nepochybne svoje výhody a svoje miesto. Nie vždy má človek po ruke notový zápis a vtedy si musí vystačiť s tým, čo má v hlave. No má to aj svoje riziká, ak to nie je vyvážené hrou z nôt. Ak sa hudobník do nôt už príliš dlho nepozeral a pri hre spamäti ho niečo vyruší, vyvedie z rovnováhy, môže sa stať, že sa v notách nedokáže zorientovať a nájsť cestu, ako ďalej. Alebo, pri neustálej hre spamäti, nevedomky začne vynechávať niektoré detaily a možno časom aj celé pasáže. Nakoniec môže utrpieť aj samotná schopnosť čítať noty a hudobník bude musieť zostať už len pri naučených kúskoch, nebude schopný poradiť si s niečím novým… Už asi tušíte, kam tým mierim. Niečo podobné sa nám môže stať aj pri čítaní Biblie a poznávaní Boha. Aspoň mne sa to stalo.
Čítam Bibliu už od detstva, lenže postupom času začalo byť moje čítanie akési automatické. Dokázala som síce rýchlo kĺzať po jednotlivých veršoch a kapitolách, ako trénované prsty klaviristu po klávesoch, ale moje myšlienky sa vždy rozleteli široko-ďaleko. Zrazu som po odložení Biblie vôbec nevedela, ako som sa dostala od začiatku kapitoly k jej koncu a o čom tá kapitola vlastne bola? Moje znalosti Biblie a Boha začali akosi blednúť. Keď mi niekto položil otázku mimo rámec nacvičených základných vedomostí, nevedela som reagovať. Dokonca aj verše, ktoré som kedysi vedela perfektne spamäti, zrazu už také perfektné neboli, po troche sa z nich začali vytrácať slová…
Preto som sa jedného dňa rozhodla, že začnem Bibliu čítať „z listu“. Zobrala som do rúk iný preklad, aby sa mi nemohlo stať, že budem čítať automaticky, bez nutnosti premýšľať. A začala som čítať pekne verš za veršom, slovo za slovom, písmeno za písmenom. Pomaly, po krátkych odsekoch a niekedy dokonca nahlas. Zmena prekladu, samozrejme, nie je nevyhnutná. Postačí, ak sa pri čítaní Biblie dokážete odtrhnúť od naučených fráz a slovných spojení a začnete ju čítať ako niečo nové, nepoznané, keď sa necháte vtiahnuť do textu, začnete si vychutnávať každú jednu „notu“ a pozorne sa započúvate do „melódie“.
V poslednej dobe si dokonca pri čítaní Biblie píšem poznámky. Človek musí nad prečítaným textom ešte o trošku viac popremýšľať, aby si usporiadal myšlienky a dokázal napísať nejaké to zhrnutie. Pri takomto čítaní sa dozvedám veci, ktoré som predtým nevidela, nevnímala. Všímam si detaily, ktoré mi predtým unikali, hoci som Bibliu čítala stále dookola.
Ak sa naučíte čítať „z listu“ – sledovať text s poctivým premýšľaním, pozorným vnímaním každého jedného slova – získate tým dve veci. Lepšie spoznáte Písmo (budete sa v ňom lepšie orientovať a lepšie vnímať súvislosti) a zároveň objavíte množstvo podrobností o tom, ako naozaj vyzerá skutočný pravý Boh (čo nie je to isté ako mať nejaké predstavy o Bohu). Pán Ježiš v diskusii so saducejmi, ktorí nevedeli nájsť správnu cestu, upozorňuje na deficit práve týchto dvoch vecí: „Blúdite, lebo nepoznáte Písma ani Božiu moc.“ (Mt 22,29)
Keď budete čítať Bibliu naozaj pozorne, keď spoznáte Písma a v nich ukrytého pravého Boha, potom tak ľahko nezablúdite a zvládnete správne „prečítať“ aj iné veci v živote. Budete vedieť lepšie zhodnotiť rôzne ponuky, ktoré sa vám postavia do cesty. Dokážete odhaliť hoci aj malé detaily, či už pozitívne, užitočné alebo varovné signály, že tu niečo nesedí. Človek potom ľahšie zbadá falzifikáty okolo seba alebo aj vo svojom vlastnom vnútri.