Nejaký čas som strávila napríklad pri podlepovacom lise. To je zariadenie, kde sa oproti sebe točia valce nahriate na vysokú teplotu a doliehajú na seba pod veľkým tlakom. Medzi ne sa vkladá a následne vyberá materiál. Práca na tomto zariadení ma naučila skutočnej ostražitosti. Človek musí mať nastražené uši, aby počul, či motor pracuje, ako má, a oči musí mať upreté na točiace sa valce. Obzvlášť pri práci s jemnými materiálmi, ktoré majú tendenciu prilepiť sa. Musí zvládnuť za jazdy odstraňovať z valcov prilepený materiál alebo rôzne prichytené nečistoty a pri tom musí veľmi dobre vedieť, kam smie a kam určite nesmie vopchať prsty, aby neprišiel k úrazu. A predovšetkým, musí byť poučený a pripravený zvládnuť krízovú situáciu. V prípade, že by sa horúce valce pritlačené k sebe z nejakého dôvodu zastavili (porucha motora alebo výpadok elektrického prúdu), môže dôjsť následkom vysokej teploty k ich poškodeniu, zničeniu a v konečnom dôsledku aj k požiaru. V takých chvíľach nie je čas na váhanie, dlhé premýšľanie a už vôbec nie na to, aby človek ešte len išiel hľadať návod, ako sa takáto situácia rieši. Vtedy treba okamžite vydolovať z pamäte presné inštrukcie a podľa nich konať (uvoľniť tlak medzi valcami, utekať pre kompresor so studeným vzduchom, začať rýchlo chladiť…).
Boží služobník
Táto pozícia regulačného pracovníka a spomínané zážitky pri práci s lisom sú pre mňa dobrou paralelou k môjmu duchovnému životu a práci na Božom diele.
Nejaký čas som sa zaoberala objavovaním duchovných darov, ktoré mi Pán zveril. No keď som z Božej milosti smela spoznať, čím ma obdaril, zistila som, že to bola iba polovica cesty. Na jednom biblickom kurze som si mohla uvedomiť, že na to, aby som bola v službe Bohu naozaj užitočná, nestačí vedieť, aké mám schopnosti či dary a potom si nájsť vlastný „piesoček“, kde ich začnem uplatňovať. Rovnako ako sa v mojom zamestnaní musím každé ráno spýtať nadriadenej, akú prácu v ten deň pre mňa má, presne tak by to malo fungovať aj s mojou službou Bohu.
Hospodine, ráno počuj môj hlas; ráno ti predložím svoju vec a budem pozorovať. (Žalm 5,4; RP)
Hneď zrána mi prejav svoju milosť, lebo v teba dúfam. Daj mi poznať cestu, ktorou mám ísť, lebo k tebe pozdvihujem svoju dušu. (Žalm 143,8)
Potrebujem mať s mojím nadriadeným – s Bohom – každodenný kontakt. Potrebujem s Ním hovoriť a dobre Ho počúvať. Len tak môžem zistiť, čo má práve rozrobené, kde by som mohla byť prospešná. Boh totiž nesedí a nečaká, pre akú prácu sa rozhodnem, aby sa On pripojil ku mne. On neustále pracuje a očakáva, že ja sa pripojím k Nemu.
Ježiš im povedal: Môj Otec pracuje doteraz… (Ján 5,17)
Služba Bohu však nie je statická záležitosť. Aj keď miesto svojej služby nájdem, mala by som zostať flexibilná, vždy pripravená na zmenu. Nikoho z nás Boh neobdaril iba jedným duchovným darom, vhodným len pre jedinú činnosť (aspoň som zatiaľ takého kresťana nestretla). Väčšina z nás má viaceré obdarovania s viacerými možnosťami využitia, a preto treba dobre načúvať Bohu a presúvať sa tam, kde nás práve potrebuje. Podľa mojej skúsenosti služba Bohu nie je celoživotná zabehnutá rutina, ale podobne ako moje zamestnanie je to pestrá každodenná zmena, ktorá sa nedá dopredu naplánovať.
Vietor veje, kam chce; počuješ jeho hlas, ale nevieš, odkiaľ prichádza a kam ide. Tak je to s každým, kto sa narodil z Ducha. (Ján 3,8)
Ale na to, aby bol človek flexibilný, musí sa patrične vzdelávať. V mojom zamestnaní sa potrebujem postupne naučiť pracovať s rôznymi typmi strojov a materiálov, aby som sa mohla uplatniť v rôznych fázach procesu výroby. Tak isto aj v duchovnej službe sa potrebujem učiť, ako narábať s jednotlivými duchovnými darmi a ako ich správne využívať v rôznych „fázach“ Božieho diela. A zároveň potrebujem trénovať svoju ostražitosť. Potrebujem vedieť, na čo dávať pozor, kam určite „nepchať prsty“ a kam ich naopak vopchať treba, aby sa odstránili prichytené nečistoty, a ako reagovať v krízových situáciách. Lebo diabol nás nenechá na pokoji, bude útočiť.
Buďte triezvi, bdejte! Váš protivník, diabol, obchádza ako revúci lev a hľadá, koho by zožral. (1. Petra 5,8)
Boží bojovník
Dnes viem, že služba Bohu nie je jednoduchá a určite nie bez rizika. Boží služobník je zároveň aj Božím bojovníkom. Nie je to tak dávno, čo som sa o tom mohla veľmi hmatateľne presvedčiť, keď som v mojom osobnom živote čelila nečakaným diablovým útokom. Nikdy predtým som si tak výrazne neuvedomila, že služba Bohu je priamo spojená s bojom. No pravdou je, že ak si diabol trúfol na samotného Božieho Syna, aby sa Ho pokúsil odtrhnúť od práce na Otcovom diele (Mt 4,1-11), prečo by si netrúfol na človeka?
Bola to pre mňa tvrdá skúsenosť, ale vďaka nej si uvedomujem viac ako kedykoľvek predtým, že diabol môže zaútočiť nečakane, s nevídanou silou a môže zájsť až do krajnosti. A ja potrebujem byť na to pripravená. Uvedomila som si, že vzdelávanie nestačí riešiť až v čase krízy. V tej najťažšej chvíli, keď je človek zrazený k zemi a pod ostrou paľbou, nie je čas a ani sila hľadať a študovať „príručku“ pre takéto situácie. A už vôbec nie je čas ešte len ísť zháňať výzbroj. Vtedy sa dá využiť len to, čo má človek v tej chvíli v hlave a v rukách.
Oblečte sa do plnej Božej výzbroje, aby ste mohli obstáť proti úkladom diabla. Veď náš boj nie je proti krvi a telu, ale proti kniežatstvám, mocnostiam, vládcom tohto temného sveta a nadzemským duchom zla. (Efežanom 6,10-12)
Táto skúsenosť ma priviedla ku kontrole a náprave mojej duchovej výzbroje (Ef 6,10-20), k hlbšiemu a poctivejšiemu štúdiu Písma a k učeniu sa biblických textov spamäti – aby mal Duch Svätý čo použiť, keď bude treba odrážať ďalšie diablove útoky. V Písme sa hovorí, že Duch nám bude pripomínať (Jn 14,26), lenže pripomenúť sa dá iba to, čo v mojom srdci už je, nie to, čo sa tam ešte nestihlo dostať. A tiež ma to vedie k hlbším rozhovorom s Bohom, k hlbšiemu poznávaniu Jeho samotného, či už ako toho, ktorý je za každých okolností stále ten istý, alebo v Jeho troch podobách – ako Otca, Syna a Ducha Svätého.
Uvedomujem si, že poznanie Boha a Písma treba mať v srdci dobre zakotvené. Sami iste viete, že pri nečakaných udalostiach, kedy prevláda šok, možno úzkosť, strach, dokáže človek využiť len to, čo má v sebe hlboko zakorenené. O nejaké vratké, neisté, približné veci sa v čase víchrice dá len ťažko oprieť.
Vzájomná pomoc a rast
Na záver spomeniem ešte jednu vec, ktorá súvisí so službou a bojom. Nie vždy dokážeme obstáť v týchto veciach hneď na prvý pokus. Tak, ako pri spomínanom podlepovacom lise vás najskôr zaučia a pomôžu, Boh sám bude svojich služobníkov vyučovať a zároveň im pošle ďalších, skúsenejších kresťanov na pomoc. Ale rovnako, ako v zamestnaní, aj Boh očakáva, že sa časom naučíme zvládať veci samostatne. Očakáva od nás, že budeme rásť. Nie preto, aby sme nakoniec dokázali všetko urobiť bez Neho. Práve naopak, aby sme sa naučili byť stále viac závislí práve od Neho a neboli neustále odkázaní na pomoc okolitých ľudí. A nakoniec, aby sme my sami dokázali pomáhať ďalším.
Nech je požehnaný Boh a Otec nášho Pána Ježiša Krista, Otec milosrdenstva a Boh všetkej útechy, ktorý nás potešuje v každom našom súžení, aby sme aj my mohli potešovať tých, čo sú v akomkoľvek súžení, a to útechou, ktorou aj nás Boh potešil. (2. Korinťanom 1,3-4)
Keď došlo k nečakanej poruche na lise, bolo mi vždy vzácne, že zakiaľ som ja uvoľňovala tlak medzi valcami, ochotné kolegyne bez váhania schytili chladiaci kompresor a utekali mi na pomoc. Kiež by sme aj my kresťania boli takto vnímaví k svojmu okoliu. Kiež by sme neboli nastavení iba pomoc prijímať, ale keď zbadáme, že sa niekto dostal do problému, bez otáľania mu pribehli na pomoc.
Pre mňa osobne veľmi veľa znamenalo a vždy znamenať bude, že v čase mojej osobnej krízy a ťažkých bojov sa našli kresťania, ktorí mi ochotne pomohli. Či už z vlastnej iniciatívy alebo bezprostredne po tom, ako som ich o pomoc požiadala. Veľmi si vážim týchto ľudí, ich otvorené srdcia pripravené pomáhať práve vtedy a práve tam, kde je to v danej chvíli potrebné. Rada by som sa raz zaradila medzi nich.