Vo vydavateľstve Vivit vyšla séria životopisov Božích mužov a žien pod názvom Kresťanskí hrdinovia – kedysi a dnes. Pred časom ma veľmi oslovil a inšpiroval príbeh Georga Müllera a tentoraz som siahla po životopise Grófa Zinzendorfa s podtitulom Prvé lastovičky. Autori Janet a Geoff Benge v tejto knihe stručne zhrnuli životný príbeh Ludwiga Zinzendorfa od útleho detstva až po jeho odchod do večnosti. V závere nájdete aj zopár informácií o tom, ako jeho dielo pokračovalo po jeho smrti. Ludwigovo srdce malo už od mladosti blízko k Bohu. Rád čítal Bibliu, modlil sa a predovšetkým mu záležalo na opravdivosti, úprimnosti kresťanského života. A tiež vyvíjal snahy v zjednocovaní kresťanov. Nevidel zmysel v súperení medzi cirkvami či denomináciami, pretože podľa neho bolo a je prvoradou úlohou kresťanov zvestovať iným Krista.
Ako dvanásťročný sa prvýkrát stretol s ozajstným misionárom, čo ho veľmi oslovilo a inšpirovalo. Už vtedy začal snívať, že raz bude zvestovať evanjelium a vysielať do sveta misionárov. Neskôr, po ukončení štúdií, ho zastavil pohľad na obraz maliara Domenica Fettiho s názvom „Hľa, človek“. Na obraze bol znázornený Ježiš Kristus s tŕňovou korunou na hlave a pod ním bol nápis: „Toto som urobil ja pre teba. Čo si urobil ty pre mňa?“ Táto otázka Ludwiga hlboko zasiahla a pripomenula mu jeho niekdajšie stretnutie s misionárom a jeho sen o zvestovaní evanjelia. Uvedomil si, že jeho štúdium Biblie, modlitby či účasť na bohoslužbách je veľmi málo oproti tomu, čo urobil Pán Ježiš Kristus pre neho. Pevne sa rozhodol, že začne robiť pre svojho Pána oveľa viac a toto rozhodnutie ho neopustilo do konca života.
Ak aspoň trošku poznáte Zinzendorfov príbeh, určite viete, že jeho život a dielo boli späté s Moravskými bratmi, resp. Jednotou Bratskou, ktorých ako utečencov prichýlil na svojom panstve. Časom tam vyrástla komunita s názvom Ochranov (Herrnhut), ktorá sa neskôr rozrástla do ďalších kútov krajiny a do celého sveta. Kniha je plná údajov, kam všade sa Moravania dostali so zvesťou evanjelia, čo je už samo osebe zaujímavé. Ak sa nemýlim, vybudovali kopu misijných staníc na všetkých alebo takmer všetkých kontinentoch sveta. Čo ma však zaujalo ešte viac, je pohľad do ich „kuchyne“, pohľad do zákulisia, ako toto úžasné dielo vznikalo, s akými problémami sa stretávalo a ako ich riešili.
Ludwig sa celým srdcom a s veľkou zodpovednosťou staral o túto komunitu. Chodil medzi ľudí, hovoril s nimi, počúval ich a hľadal riešenia vzniknutých nepokojov. Nezdráhal sa priznať si aj vlastné chyby, ak bolo práve jeho konanie pôvodcom niektorého z problémov. A predovšetkým, všetky jeho snahy viedli k tomu, aby ľudia žili v jednote, aby mali dobrý duchovný základ, aby ich kresťanstvo bolo úprimné a zjavné v každodennom živote, a aby mali neustále na zreteli spoločný cieľ – zvestovať evanjelium ostatným ľuďom a národom. Za zmienku určite stojí ich skúsenosť, že práve úprimný kresťanský život bol tým, čo presviedčalo ľudí, ktorým zvestovali Krista, a dokonca aj ich odporcov, ktorým sa toto ich dielo nepáčilo. Ľudia jednoducho videli, že to, čo táto komunita hlása, aj skutočne v praxi žije.
Zaujímavé bolo tiež sledovať, ako sa začala misijná práca Moravských bratov. Ludwig o tom najskôr začal v komunite hovoriť. Priviedol tam misionára, ktorý im porozprával, čo a ako. Pozisťovali si, aké to je v oblasti, kam chceli ísť pracovať, čo tamojším ľuďom pomôže a čo nie. Asi rok čakali, pokým všetci neboli jednotní a pripravení podporovať misionárov. Neskôr Ludwig vymyslel funkčný systém financovania misijnej služby. Riešil aj zákonné otázky v daných krajinách. Nakoľko sa dalo, vybavoval povolenia, aby tam ich misionári neboli len ako neželaní votrelci, ale aby boli riadne vpustení na dané územia atď. Skrátka, robil všetko pre to, aby toto dielo mohlo fungovať a napredovať. Neskôr aj sám veľa cestoval a navštevoval jednotlivé zbory a misijné stanice.
Veľmi pozoruhodná bola tiež vytrvalosť tejto komunity. Hoci z prvých 29 vyslaných misionárov 22 zomrelo, nevzdali sa. Aj napriek veľkým ťažkostiam a úmrtiam vždy znova vysielali ďalších misionárov v nádeji, že uvidia prvé lastovičky – prvých znovuzrodených veriacich. Do tejto práce išli s pokorou a s vedomím, že sú služobníci. Ludwig v jednej zo svojich kázni misionárom povedal:
„Nezabudnite, že nikdy nesmiete zneužiť svoje postavenie na to, aby ste vládli nad pohanmi. Naopak, musíte sa pokoriť a získať si ich úctu osobnou tichou vierou a mocou Svätého Ducha. Misionár nesmie hľadať svoje vlastné záujmy a uznanie ani sa nesmie nádejať, že bude slávny. Musíte byť ochotní trpieť, zomrieť a byť zabudnutí.“Tejto službe boli oddaní celým srdcom, inak by to neboli mohli zvládnuť v tak ťažkých podmienkach a s toľkými prekážkami, aké sa im neustále stavali do cesty. S vyslaním prvých misionárov zaviedli na podporu tejto služby 24-hodinovú modlitebnú reťaz, ktorá prakticky nepretržite fungovala viac ako 100 rokov.
Okrem práce s Moravskými bratmi sa Ludwig venoval aj ďalším činnostiam. Písal piesne, časopisy, knihy. Jeho rodinný život nebol ľahký, s manželkou mali 12 detí, z ktorých 9 pochovali v detskom alebo veľmi mladom veku a nakoniec Ludwig pochoval aj svoju manželku. V rodine, z ktorej pochádzal, musel strpieť tiež rôzne príkoria, pretože nesúhlasili s jeho záujmom o cirkevné veci, pre grófa sa to skrátka nehodilo. Dokonca sa neskôr vzdal svojho grófskeho titulu a postavenia.
Ludwiga Zinzendorfa nič nezlomilo a neodradilo od služby Bohu a ľuďom. Pôvodne sníval len o tom, že snáď vyšle zopár misionárov a snáď sa niekoľko lastovičiek obráti k Bohu. Prvých misionárov vyprevádzal so slovami: „Neočakávajte, že naraz obrátite na vieru masy ľudí. Pamätajte si, že Pán už teraz pozná tých, ktorých srdcia pripravil, aby uverili. Vašou úlohou je týchto ľudí nájsť, aj keď ich bude len zopár. Oni budú vzácne prvé lastovičky.“ A nakoniec tých lastovičiek boli tisíce a vyslaných misionárov tiež nespočetne veľa.
Ak sa chcete dozvedieť viac, v tejto knihe nájdete rôzne inšpiratívne veci z oblasti vzájomného spolunažívania kresťanov, zvestovania evanjelia a misijnej práce.