Napriek všetkému sa však zdá, že kniha môže ponúknuť hodnotné myšlienky. Ak máte čas a vytrvalosť, skúste si ju prečítať celú, možno v nej objavíte všeličo zaujímavé. Pokúsim sa vám trochu priblížiť aspoň zopár myšlienok, ktoré som objavila v prvých dvoch kapitolách:
Hneď v úvode sa dočítate, že satanove útoky alebo pokušenia sa netýkajú iba tých, ktorí viditeľne padajú do hriechu, ktorí nežijú podľa Božích pravidiel. Viď Pán Ježiš – bol pokrstený, naplnený Duchov Svätým, dokonca zaznel hlas z neba, že je to milovaný Boží Syn, že sa Otcovi páči a hneď vzápätí ho vidíme na púšti, kde naňho útočí satan (Mk 1,9-13). Preto potrebuje každý kresťan byť neustále v strehu, stále pripravený k boju.
Autor zo všetkého najskôr upozorňuje na to, že Boží bojovník potrebuje odvahu.
„Netvrďte, že jste se narodili z Boha a že vám v žilách koluje jeho královská krev, pokud nejste schopni prokázat svůj původ hrdinským duchem: duchem, který má odvahu být svatý navzdory lidem i démonům.“ (str. 15)
Tejto veci venuje autor celú prvú kapitolu. Aj apoštol Pavol, skôr ako menuje jednotlivé zbrane, zameriava našu pozornosť na potrebu posilnenia: Napokon posilňujte sa v Pánovi a v sile jeho moci. (Ef 6,10)
Autor píše o tom, prečo máme byť silní a odvážni. Spomína výzvu pre Jozuu: Len buď silný a veľmi odvážny, aby si konal podľa zákona, ktorý ti prikázal môj služobník Mojžiš. (Joz 1,7) Jozua bol volaný k sile a odvahe, ale zaujímavý je dôvod, k čomu tú silu a odvahu má využiť: aby konal podľa zákona, ktorý mu zveril Mojžiš. Povedané dnešnými slovami: kresťan potrebuje odvahu a silu, aby konal podľa Božieho slova (nie preto, aby sa predvádzal, aký je mocný bojovník, ako vie dobre bojovať a víťaziť).
Dočítate sa tiež, odkiaľ silu a odvahu čerpať: posilňujte sa v Pánovi (Ef 6,10).
Zdroje sily nemôžeme hľadať v sebe, žiaden bojovník neobstojí, pokiaľ nebude čerpať zo zdroja, ktorý ho presahuje. Boh je naším chcením i činením (Flp 2,13), On je zdrojom našej sily a odvahy. Dôležité je tiež vedieť, že On nám nedáva stojatú vodu, ktorá sa časom minie, ale dáva nám prameň, ktorým nám neustále dopĺňa zásoby. Čerpaním z tohto prameňa, tým, že dávame najavo svoju závislosť na Božej sile, zároveň prinášame zvesť o Bohu nášmu okoliu.
Autor tiež hovorí, že zdrojom našej odvahy je poznanie Písma, potrebujeme mať pravdy Písma neustále po ruke a zároveň hlboko v srdci. Lebo rozumové poznanie nestačí.
Ako si Božiu silu privlastniť? Chce to dve veci – veriť, že Boh je všemocný a veriť, že túto neobmedzenú moc používa k mojej ochrane, mne ku pomoci.
Autor predkladá niekoľko dôvodov, prečo veriť Božej moci:
- o Božej moci a pôsobení máme mnohé záznamy z minulosti v Starom a Novom zákone
- máme osobnú skúsenosť, že z vlastnej sily nedokážeme nič, že nedokážeme vzdorovať satanovi – lebo náš boj nie je proti ľuďom, ale proti mocnostiam v povetrí (Ef 6,12)
- je to Božia vôľa, aby sme dôverovali Jeho sile – On vie, aké je dôležité, aby sme Mu verili a vedie nás k tomu, aby sa naša viera upevňovala, lebo Božia moc nás chráni práve prostredníctvom viery (1Pt 1,5). Niekedy nás vychováva a karhá, keď Mu nedôverujeme a pochybujeme (Zachariáš onemel, keď pochyboval – Lk 1) a inokedy nás môže viesť cez ťažké veci, aby sa ešte lepšie mohla zjaviť Jeho moc (Lazar, Pán Ježiš na kríži, Jozef v Egypte...).
Sú tu spomenuté tiež niektoré konkrétne príležitosti, kedy môže kresťan Božiu moc použiť alebo prečo sa niekedy Božia moc ukrýva.
V druhej kapitole potom autor hovorí o kresťanovej zbroji. Kresťan musí byť ozbrojený, lebo vyjsť na bojové pole bez zbroje (zakotvenej v srdci) je ako podpísať si rozsudok smrti. Autor pripomína dôležitú vec – že naším oblekom je vlastne Pán Ježiš Kristus (Rim 13,14). On je našou spravodlivosťou, pravdou, spasením... skrátka všetkým, čo potrebujeme, aby sme odolali nepriateľovi.
Neozbrojený hriešnik má dosť temné vyhliadky, predovšetkým je nahý a tak sa naozaj zle bojuje. Adam a Eva po páde do hriechu tiež ako prvé zistili, že sú nahí (Gn 3,7). Autor poukazuje na niektoré dôsledky obnaženosti:
- odcudzenie sa Bohu – strata Jeho ochrany, pomoci, nutnosť bojovať sám
- nevedomosť – život a zápasenie v tme, v Kristovi sme deťmi svetla, ale bez Neho sme tmou (Ef 5,8), je ťažké bojovať sám a v tme, keď nevidieť na nepriateľa
- bezmocnosť – ako môže neozbrojená duša uniknúť satanovi? bez Krista nijako
- priateľstvo s hriechom a satanom – proti priateľovi sa potom už ťažko bojuje
Autor ďalej pripomína, že tvorcom výzbroje je výlučne Boh. Boží vojak si nemôže zobrať hocijaké zbrane. Nie je na nás, aby sme si zbroj akokoľvek upravovali, niečo ubrali alebo pridali. Boh je tiež tým, kto učí svojich svätých, ako majú zbroj používať.
Kresťan tiež potrebuje vedieť, že Božia zbroj je dostatočná, ale iba v tom prípade, že ju má na sebe celú. Musí vedieť aj to, kde nájde nové zásoby, ak sa mu niektorá časť z výzbroje stratí alebo príde k úrazu. Zbroj musí mať neustále na sebe a mal by ju nosiť viditeľne. Božia výzbroj nie je niečo tajné, čo sa nosí ukryté v kútiku srdca.
Asi toľko z úvodu tejto knihy. Ďalej som sa nateraz nedostala, možno niekedy inokedy. Ak sa vám podarí prečítať knihu celú, dozviete sa v nej ešte všeličo iné. Chcem ešte podotknúť, že toto nie je výklad alebo komentár k záveru listu Efezanom, kde apoštol Pavol priamo píše o Božom bojovníkovi a jeho výzbroji. Táto pasáž z Písma je tu samozrejme spomínaná, ale nenájdete tu napr. podrobnejšie úvahy nad jednotlivými časťami výzbroje (aspoň podľa toho, ako som si zbežne prelistovala zvyšok knihy). Je to skôr taký všeobecný pohľad na život kresťana, ktorý to v tomto svete nemá ľahké, ktorý je tu vlastne na bojovom poli a podľa toho by sa mal správať.