Po prečítaní prvých stránok mi táto kniha prišla ako pomerne ľahké čítanie, nie až také desivé v porovnaní s inými vojnovými príbehmi, ktoré som doteraz čítala alebo videla. No keď si človek uvedomí, že to, čo číta, nie je pohľad dospeláka, ale sú to zážitky malého dieťaťa medzi štvrtým a desiatym rokom života, začne vnímať text knihy celkom inak a nakoniec ho to predsa len doženie k slzám. Malá Syvia nie všetkému rozumela, nie vždy si dostatočne uvedomovala vážnosť situácie okolo seba. Jej rodičia sa ju snažili čo najviac uchrániť pred hrôzami vojny, no aj tak musela postupne zažívať stále ťažšie veci a zápasiť s otázkami, ktoré by nemali patriť do života žiadneho dieťaťa.
Viac nocíS ockom sa na cintoríne
skrývame ešte niekoľkokrát,
až kým nacisti neprídu na to, že z cintorína
sa stala skrýš."Utekaj!" prikáže mi ocko v noci, keď nás objavia
nacisti
a spoločne ujdeme z diery,
preskočíme plot
a ocitneme sa späť na ulici.
"Aké sme len mali šťastie," prihovorí sa mi ocko,
"že vojaci najskôr začali prehľadávať druhú stranu
cintorína."Máme dosť času, aby sme našli schodisko vedúce
do prízemného bytu
v malej bočnej uličke.
Tu nás nikto nenájde.Teraz, kým je ocko cez deň v práci,
hľadá nové miesta,
kde by sme sa mohli v noci ukryť.
A potom, keď nacisti prehľadávajú
okolie nášho domu, spoločne do týchto miest utekáme.Schodištia.
Uličky.
Úzke rohy a prepchaté kúty.S ockom sme sa naučili zaspať"Si pripravená na najnepohodlnejšiu noc
aj v tých najnepohodlnejších podmienkach.
Voláme to naše nočné výlety.
vo svojom živote?" opýta sa ma ocko.
Mame sa nepáči, že v takýchto situáciách žartuje.
A tak mi to vždy pošepne, až keď sa za nami
zavrú dvere...
Mraznička
Je tu ako v mrazničke.
Pozorujeme, ako nám z úst
vychádzajú obláčiky pary
a snažíme sa prežiť minútu po minúte,
dych po dychu.
Nacisti sú stále len
niekoľko krokov od nás.
Do geta sa vkráda ďalšia noc
a ja premýšľam, aké jednoduché
by bolo zaspať a nikdy viac sa nezobudiť.
Premýšľam, či je v nebi teplo.