Nie je to tak dávno, čo som tu písala o knihe Čas tancovať od autorky Karen Kingsburyovej. Je v nej opísaný príbeh Martina a Emy, ktorí prechádzali hlbokou manželskou krízou. Kniha Čas objať sa dovoľuje čitateľovi nazrieť do života manželov a celej rodiny po prekonaní tohto ťažkého obdobia.
Martin a Ema mali za sebou ťažké časy, ale hneď z prvých strán novej autorkinej knihy je zrejmé, že ani potom nemali na ružiach ustlané. Nečakal ich už iba odpočinok a rozprávkový koniec typu „a tak žili šťastne, až kým nepomreli“. No napriek naozaj ťažkým chvíľam dokázali všetko ustáť – znova vďaka Božej pomoci a práci na vzájomných vzťahoch. Nebolo to však jednoduché, museli čeliť mnohým výzvam, problémom, pochybnostiam, bolesti.
Martin zažíval nepríjemné problémy v práci, krivé obvinenia, ohováranie, hrozbu straty zamestnania. Aj doma bolo čo riešiť. Syn bojoval so závislosťou od pornografie. Dcéra, ktorá mala z nich všetkých asi najužší vzťah s Bohom, zrazu bojovala s neschopnosťou modliť sa. Popri tom museli čeliť ťažkým následkom nečakanej autonehody a tiež bojovať o život milovanej vnučky. Pod váhou tohto všetkého samozrejme dostal zabrať aj novovybudovaný vzťah Martina a Emy.
Či sa príbeh končí happy endom alebo nie, to nebudem prezrádzať, to si už budete musieť prečítať v knihe. Ale som vďačná autorke, že pristupovala k písaniu príbehu realisticky. Nesnaží sa čitateľovi tlačiť do hlavy, že ak je kresťan, vždy všetko musí dopadnúť dobre, len treba veriť a usmievať sa. Bez ohľadu na koniec príbehu, jeho protagonisti až do samého záveru netušili, akú cestu im Boh prichystal, a museli zvládať život taký, aký práve v tej chvíli bol. Museli žiť bolestivú a smutnú realitu, akú často prežívame aj my vo svojich vlastných životoch.
Kniha je plná skúšok, trápenia a hľadania odpovedí, ale zároveň je popretkávaná nádejou a Božím hlasom. Celým príbehom sa tiahnu Božie slová, ktoré postupne zaznievajú k srdciam zúčastnených: Nespoliehaj sa na svoj rozum. Aktéri príbehu mohli postupne po kúskoch spoznávať, že Boh je Víťaz, nech už veci dopadnú akokoľvek.
Pozorný čitateľ nájde v knihe mnoho užitočných, podnetných myšlienok. Niektoré z nich hovoria priamo o Bohu, a niektoré sú síce zobrazené na vzťahoch medziľudských, ale dajú sa veľmi dobre preniesť aj do vzťahu človeka a Boha. Niektoré sú napísané pekne „po lopate“ a niektoré treba hľadať medzi riadkami.
Ja som sa napríklad dočítala, že Boh o všetkom vie a má všetko pod kontrolou. Boh má východiská, aj keď je človek chytený v pasci. Boh sa ku nám prihovára v najtichšom mieste nášho srdca. Schopnosti počuť Boží hlas predchádza úprimná láska – milovanie Boha celým srdcom. Pravda nás vyslobodí, ak budeme ochotní počúvať Boží hlas, ktorý nám povie pravdu o nás samých. Boh bude stáť za nami bez ohľadu na to, kto z ľudí sa za nás postaví a kto nie. Boh nám odpustil oveľa viac, ako my kedy budeme musieť odpustiť niekomu inému. Boh sa stretne s nami práve tam, kde sa nachádzame, a prevedie nás cez obdobie pochybností. Vzťah s Bohom je príliš cenný na to, aby sme Boha spochybňovali. Potrebujeme sa naučiť milovať Boha takého, ako sa práve v danej chvíli v našich životoch (ne)prejavuje. Napriek všetkému, čo sa okolo nás deje alebo diať bude, Božie stopy sú všade, len sa treba dobre pozerať. Boh je oveľa väčší, než si dokážeme predstaviť. Boh je nepochybne Bohom zázrakov…