Život na tejto zemi nie je ľahký, obzvlášť v dnešnej zložitej a uponáhľanej dobe. Hodilo by sa v tomto zložitom svete mať v rukách múdrosť, takú ozajstnú, poslanú zhora, ktorá by v pravý čas umožnila robiť tie správne rozhodnutia.
Jednu chvíľu som si myslela, že k múdrosti sa dá dostať veľmi ľahko. V Jakubovom liste sa píše: Ak sa však niekomu z vás nedostáva múdrosti, nech prosí Boha, ktorý dáva štedro a bez výčitiek, a dostane ju. (Jk 1,5)
Podľa týchto slov sa mi zdalo, že o múdrosť stačí poprosiť a na druhý deň budem vedieť všetko, budem poznať správne odpovede na všetky problémy, ktoré ma postretnú. Ale Boží Duch mi nedal pokoja, nedovolil mi sadnúť si s vyloženými nohami a čakať, kým mi múdrosť spadne do náruče. Neustále ma prenasledoval výzvami typu: Zisti si o tom viac, preštuduj si v Písme aj iné miesta o múdrosti.
Otvorila som teda Bibliu a ako prvé som si nalistovala miesto, kde si Šalamún pýtal od Boha múdre srdce (1Krľ 3,4-14). Tam som sa dočítala, že Boh Šalamúnovu prosbu o múdrosť bezodkladne vyplnil a dokonca ju pochválil. A hneď v nasledujúcich veršoch sú opísané Šalamúnove múdre rozhodnutia. Vravím si: Kde je teda problém? Toto predsa potvrdzuje jednoduchosť slov z Jakubovho listu – popros a dostaneš.
Lenže potom som si pozrela, ako Šalamúnov život skončil: Keď Šalamún zostarel… chodil za Aštartou, bohyňou Sidončanov, za Milkómom, ohavou Ammónčanov. Robil to, čo sa priečilo Hospodinovi. (1Krľ 11,4-6) A tu som sa zastavila. Ako je možné, že Šalamún, ktorý bol obdarený takou veľkou múdrosťou, poslanou zhora od Boha, takto zablúdil? Ako je možné, že stúpil tak vedľa?
Keď som tak nad tým uvažovala, uvedomila som si, že Boží Duch to so mnou myslí dobre. Naozaj by som mala pátrať hlbšie a neuspokojiť sa „len“ s dočasnou múdrosťou, získanou „bez práce“. Uvedomila som si, že naozaj potrebujem a aj chcem niečo viac, niečo hlbšie, čo bude trvalé, čo obstojí v dobrých aj zlých časoch, aj keď prídu skúšky alebo pokušenia. A bola som odhodlaná to nájsť.
Vyhľadala som si v Písme ďalšie miesta, kde sa spomína múdrosť, a objavila som veľa zaujímavých a cenných vecí. V knihe Prísloví sa napríklad píše, že múdrosť sa spája s bázňou pred Hospodinom (1,7; 15,33). Múdrosť prináša pokoj a bezpečie (1,33). Múdrosť privádza k porozumeniu spravodlivosti a právu, k statočnosti a k poznaniu toho, čo vedie k dobru (2,9; 8,20). Múdrosť môže uchrániť od zlej cesty a od zlého človeka (2,11-17). Múdrosť prináša život, bezpečnú cestu a pokojný spánok (3,21-24; 8,35). Múdrosť sa môže stať strážcom pre toho, kto sa jej pridŕža (4,6). Múdrosť je spojená s pravdou, s rozvážnosťou, so schopnosťou rozlišovať (8,6-8.12). V múdrosti je dobrá rada a sila (8,14). Pre múdreho je cťou byť zhovievavý a povzniesť sa nad previnením (19,11). Kto s túžbou hľadá múdrosť, ten ju aj nachádza (8,17). A kto sa stavia proti múdrosti, škodí sám sebe (8,36)… Alebo v Jakubovom liste (3,17) sa píše, že múdrosť so sebou nesie čistotu, miluje pokoj, je ohľaduplná, ústretová, milosrdná, nepracuje s predsudkami, ani sa nezlučuje s pokrytectvom, a prináša dobré ovocie. A v Skutkoch apoštolov (6,3.8-10) som sa dočítala, že človek vedený Duchom múdrosti dokáže ustáť konfrontáciu s tými, ktorí sa pokúšajú spochybniť pravé poznanie Boha.
Dozvedela som sa tiež, že múdrosť pochádza od Hospodina (Prís 2,6; 8,22). Dokonca celá Božia Trojica je spojená s múdrosťou: múdrosť je u Boha (Jób 12,13), Jeho Syn vlastní múdrosť (Kol 2,3) a aj Jeho Duch je nazvaný Duchom múdrosti (Iz 11,2; Ef 1,17). A Boh nielen múdrosť vlastní, ale je ochotný dávať zo svojej múdrosti aj ľuďom (Kaz 2,26; Dan 2,21; 1Kor 12,8). To mi potvrdilo slová z Jakubovho listu – múdrosť je u Boha, od Neho si ju treba pýtať a rád mi z nej nadelí. Lenže, stále mi nebolo jasné, čo s tým, aby múdrosť u mňa aj zostala, aby to jedného dňa neskončilo ako u Šalamúna?
Nedalo mi to pokoja, až som sa jedného dňa ocitla v deviatej kapitole knihy Prísloví. Tu mi oči padli na známy verš: Začiatkom múdrosti je bázeň pred Hospodinom, v poznaní Najsvätejšieho spočíva rozumnosť. (Prís 9,10) Z nejakého dôvodu som si vždy všímala iba jeho prvú časť. Ale tentokrát som sa zahľadela na druhú polovicu a vtedy mi to došlo: v poznaní Najsvätejšieho! Múdrosť treba spojiť s poznaním toho, kto ju dáva. Veď ani bázeň pred Hospodinom, ktorá múdrosti predchádza, nie je možná bez poznania Hospodina. Na podobné slová, ktoré spájajú múdrosť s poznaním Boha, som vzápätí narazila aj v Novom zákone: ...aby vám Boh nášho Pána Ježiša Krista, Otec slávy, keď Ho poznávate, dal Ducha múdrosti a zjavenia. (Ef 1,17)
A nakoniec som zakotvila v evanjeliu podľa Matúša pri záverečných slovách Kázne na hore, kde som uvidela druhú stranu mince. Pán Ježiš v tejto kázni ukazoval ľuďom, aký je Boh, čo sa Mu páči a čo nie, a na záver dodáva niečo o múdrosti: A tak každý, kto počúva tieto moje slová a plní ich, bude sa podobať múdremu mužovi, ktorý si postavil dom na skale. (Mt 7,24) Takže, nestačí len spoznať Boha, ale poznatky o Bohu treba preniesť aj do praktického života. Až potom môže človek nadobudnúť trvalú múdrosť, ktorá bude ako dom postavený na skale. Takáto múdrosť potom nepodľahne žiadnym búrkam.
Stúpanie do hôr
Toto bol dôležitý objav na mojej ceste za múdrosťou. Ale úprimne, v prvom momente ma viac vydesil ako potešil. Akoby mi Boh v tej chvíli povedal: „Chceš odo mňa múdrosť, ktorá niečo vydrží? Tak ma spoznávaj: Zober do rúk moje Slovo. Študuj ho. Uč sa, čo hovorí o mne, o mojej vôli a o mojom stvorení. Navštevuj stretnutia kresťanov, kde sa moje Slovo vykladá. A hovor so mnou. A to, čo spoznáš, ži vo svojom živote.“
To nie sú vôbec ľahké veci. Nie je ľahké čítať a porozumieť Písmu, nie je vždy ľahké nájsť si čas na návštevu zboru, aby si človek vypočul výklad Písma, a už vôbec nie je ľahké rozumieť Bohu, keď sa s Ním pokúšam zhovárať. Nehovoriac o tom, aké vie byť náročné zosúladiť poznatky o Bohu s praktickým životom. V knihe Prísloví sa ale presne o tom píše, že múdrosť si treba kúpiť, že to bude niečo stáť, a nie málo: Začiatkom múdrosti je toto: získaj múdrosť, za všetko, čo si nadobudol, kúp si rozumnosť. (Prís 4,7) A na inom mieste sa píše, že pri dverách múdrosti treba bdieť deň čo deň, stretnutie s múdrosťou nie je jednorazová záležitosť (Prís 8,34).
Priznávam, že som s tým nejaký čas zápasila. Tušila som, že ak k múdrosti nevedie skratka, povedie k nej zrejme nejaká dlhšia cesta, ale nečakala som, že to bude rovno horský výstup. Keď som si predstavila, na akú horu mám vyliezť, a že to nebude rýchla ani ľahká záležitosť, ako sa na začiatku zdalo… No nakoniec som sa predsa len rozhodla vydať sa na cestu. Presvedčili ma opäť slová z knihy Prísloví: Blažený človek, čo našiel múdrosť, a muž, čo získal rozumnosť! Veď získať ju je lepšie, než vlastniť striebro, jej zisk je nad rýdze zlato… nevyrovná sa jej nič z toho, čo máš rád. (Prís 3,13-15)
A napokon, Boh svojim verným okrem múdrosti sľúbil aj niečo iné: Veď Boh povedal: Nezanechám ťa, ani ťa neopustím. ... Poučím ťa a ukážem ti cestu, ktorou máš kráčať. Poradím ti a budem ťa mať na očiach. (Heb 13,5 a Ž 32,8) On ma na ten horský výstup neposiela samú. A vlastne, bez Neho sa táto cesta uskutočniť ani nedá. Človek môže skúmať a hľadať, študovať Písmo, ale v konečnom dôsledku jedine Boh je ten, ktorý odkrýva veci a prostredníctvom svojho Ducha dáva poznanie pravdy (Jn 16,13). Hľadanie múdrosti bez Boha môže spôsobiť viac bolesti ako osohu. To spoznal už pisateľ knihy Kazateľ, ktorý skúmal fungovanie života a sveta „pod slnkom“ – teda bez spojitosti s Tým, ktorý tento svet stvoril a riadi: Veď pri mnohej múdrosti je mnoho mrzutosti a kto zväčšuje poznanie, zväčšuje bolesť. (Kaz 1,18)
Keď sa s odstupom času po tomto mojom pátraní opäť pozerám na slová z Jakubovho listu: popros a dostaneš, vnímam ich už trochu inak. Stále som presvedčená, že to, čo Boh vo svojom Slove sľúbil, určite aj splní. Keď sľúbil tomu, kto prosí o múdrosť, že mu ju dá, tak určite dá. Len už sa mi to nevidí ako jednoduchá a rýchla cesta. Podľa všetkého, dostať sa k trvalej múdrosti neznamená odrazu stáť na vrchole hory, z minúty na minútu získať výhľad na celú okolitú zem. Skôr to vyzerá, že Boh na úpätí hory ponúka turistické topánky a mapu. A tiež seba samého, ako toho najlepšieho horského vodcu, lebo veď: Múdrosť – odkiaľ prichádza? A sídlo rozumnosti – kde sa nachádza? … Boh rozumie jej ceste a On vie, kde ju možno nájsť. (Jób 28,20.23)
Keď som sa rozhodla vydať na cestu, zdalo sa mi, akoby Boh v tej chvíli vytiahol svoju vlastnú turistickú obuv, prehodil cez plece ruksak a pozrel na mňa so slovami: „Vyrážame? Spolu to zvládneme. Cestou ťa naučím všetko, čo bude treba.“