Jsi úžasný od autora Maxa Lucada je milá detská knižka, ktorá v sebe ukrýva veľmi jednoduchý a zároveň veľmi poučný príbeh, a tiež pekné ilustrácie. Je určená tým najmenším, ktorým ju budú čítať rodičia, a má čím osloviť aj tých väčších, ktorí si ju už dokážu prelúskať sami. A celkom iste má čo povedať aj dospelým. Kniha vyšla aj v slovenčine pod názvom Si výnimočný, ale keďže máme doma dve princezné a jedného princa, ktorí sú zvyknutí na češtinu, siahla som po českej verzii.
V knihe nájdete príbeh o malých drevených postavičkách zvaných zemíci. Ako sa v úvode dočítate, všetkých ich vyrezal jeden rezbár Eli, no každý zo zemíkov bol iný. Niektorí vedeli pekne spievať alebo mali silné a obratné ruky a nohy, či pekné lesklé telo. A naopak, iní nevedeli pekne skákať ani múdro prehovoriť alebo sa im dokonca odlupovala farba… Zemíci mali medzi sebou taký zvyk, že sa neustále hodnotili nálepkami. Kto bol pekný a šikovný, dostával hviezdičky, a kto bol nešikovný alebo nevyzeral najlepšie, ten dostával čierne bodky. Kašpar patril do tej druhej skupiny a veľmi sa kvôli tomu trápil. Až kým jedného dňa nestretol dievčinu, ktorá prekvapivo na sebe nemala žiadnu hviezdičku ani čiernu bodku. Tá mu prezradila tajomstvo, ako môže nájsť svoju skutočnú hodnotu a zbaviť sa nálepiek od ostatných.
Myslím, že je to užitočné zamyslenie pre dnešnú dobu. Všetci, či deti alebo dospelí, sme pod tlakom neustáleho hodnotenia – hodnotia nás iní a hodnotíme sa my sami. Sme pod tlakom neustáleho porovnávania s okolím. Určite poznáte tie detské povzdychnutia: „Já nic neumím, nejsem vůbec šikovná, a ani nejsem hezká.“ Koľkokrát si takto povzdychneme tajne v našom vnútri aj my dospelí? Ešteže existuje spôsob, ako nájsť svoju pravú hodnotu a zbaviť sa nálepiek. Podobne, ako zemík Kašpar, aj my sa potrebujeme zamyslieť, či s vnímaním našej hodnoty nemôže niečo urobiť náš „rezbár“, a čo pre to môžeme (alebo musíme?) urobiť my sami.
