22. 12. 2021

Prvý a Posledný a Živý...

Tento článok som napísala pred dvoma rokmi, no aj dnes je pre mňa a moju rodinu rovnako aktuálny. Rodinná situácia sa nám odvtedy veľmi nezmenila, možno sa ešte o čosi viac skomplikovala. A tak v týchto dňoch opäť premýšľam nad slovami zo Zjavenia Jána 1,17 a pripomínam si, že v tom všetkom nie sme sami, že je s nami Ten najmocnejší...


Prvý a Posledný a Živý...
(22.12.2019)

Blížia sa Vianoce a v týchto dňoch si viac ako inokedy pripomíname príchod nášho Spasiteľa. Mali by to byť sviatky radosti a pokoja, presne ako povedal anjel pastierom: "Zvestujem vám veľkú radosť, ktorá bude radosťou pre všetkých ľudí, lebo v Dávidovom meste sa vám dnes narodil Spasiteľ, Kristus Pán... Sláva Bohu na výsostiach a na zemi pokoj..." (Lk 2,8-14)

No pre mňa osobne sú tieto sviatky aj pripomienkou na bolesť, ktorá sa pred tromi rokmi vkradla do našej rodiny a v plnej sile sa ukázala práve počas Vianoc. A ktorá dodnes trvá, stále ju máme pred očami...

A tak sa v tomto období vo mne miešajú dva pohľady - pohľad na Pána Ježiša Krista a pohľad na našu neľahkú pozemskú púť. A v mojom srdci sa pri týchto myšlienkach vynárajú slová Pána Ježiša, zapísané v knihe Zjavenia 1,17. V týchto dňoch sú mi potešením a povzbudením, a hneď vám aj vysvetlím, prečo. Verím, že budú povzbudením aj pre vás.


"Neboj sa! Ja som Prvý a Posledný a Živý."
(Zjavenie Jána 1,17)


Keď mi je ťažko, tak zatvorím oči a nechám sa unášať týmito Ježišovými slovami. Predstavujem si akoby taký malý sprievod - malú skupinku ľudí, ktorí kráčajú životom (v mojich predstavách je to moja rodina, vo vašich predstavách si tam môžete doplniť kohokoľvek, môže to byť vaša rodina, vaši blízky, alebo len vy sami...). Na čele tejto skupinky vidím Pána Ježiša Krista. On je Prvý. Všetko je v Jeho rukách, o všetkom dopredu vie, nič Ho nezaskočí. On vidí a vie, čo je pred nami a ako sa to bude dať vyriešiť a zvládnuť. On razí cestu. A On ide aj ako Posledný za nami. On pozná príbehy našich životov až do konca, a až do úplného konca bude s nami. Nebude len kráčať vpredu, ale bude nás chrániť a podopierať aj od chrbta, bude nás mať stále pred sebou, pred očami. Či sa budeme pozerať dopredu alebo sa obzrieme dozadu, On bude tam. Až dokiaľ nás neprivedie do svojej slávy.

Pre mňa je to veľmi vzácna a upokojujúca predstava. Pán Ježiš Kristus je ten, ktorý vždy bol, je a bude Prvý a aj Posledný. Veľmi vzácne a dôležité sú však aj slová, ktoré toto tvrdenie predchádzajú a nasledujú. Pán Ježiš svoje slová uvádza výzvou: "Neboj sa!" A uzatvára ich uistením, že On je Živý. Nie je to teda len o nejakej teoretickej predstave. To, že On kráča s nami, že nás vedie a zároveň aj chráni od chrbta, je skutočná realita, pretože On sám je realitou, pretože On skutočne žije. Ani smrť Mu nemohla zabrániť, aby tu bol s nami a pre nás. A práve preto sa nemusím báť!

Toto poznanie mi pomáha dvíhať zrak od tejto zeme hore k môjmu Pánovi, viac hľadieť na Neho, dôverovať Mu, vkladať svoj život do Jeho rúk. Jemu vzdávať vďaku, od Neho čerpať silu a pokoj. Jemu patrí sláva a česť za všetko, čo pre nás robí.