Pravda o Ježišovi Kristovi je drobná, tenká knižka, určená detskému čitateľovi. Je to zaujímavé detektívne pátranie. Autor knihy, J. Warner Wallace, je v civilnom živote skutočným detektívom a v tejto knihe predkladá deťom zopár dobrých rád, ako sa taký detektív má správať. Ako má narábať s informáciami a hľadaním skutočnej pravdy.Spočiatku som sa tejto knihe trochu bránila, nemám rada špekulácie okolo Boha a života a diela Pána Ježiša Krista. Obávala som sa, že táto „detektívka“ bude príliš špekulovať a hľadať rozumové súvislosti tam, kde treba jednoducho iba vieru. Ale nakoniec sa z nej vykľula vcelku zaujímavá záležitosť.
Ak chce byť niekto kresťanom, to ešte neznamená, že musí dať rozum úplne bokom. Autor vo svojej knihe pripomína, že Biblia sama vyzýva svojich čitateľov, aby do hľadania Boha zapojili aj rozum, premýšľanie: „Lebo jeho neviditeľnú skutočnosť, jeho večnú moc a božstvo možno od stvorenia sveta poznávať uvažovaním…“ (Rim 1,20) A na inom mieste hovorí, že vzťah k Bohu nie je len otázkou srdca, ale aj mysle: „Milovať budeš Pána, svojho Boha, celým svojím srdcom a celou svojou dušou a celou svojou mysľou.“ (Mt 22,37)
Autor predkladá niekoľko detektívnych zásad pri takomto uvažovaní a hľadaní pravdy. Učí deti, že nie je dobré robiť unáhlené závery. Učí ich, aké je dôležité najskôr pozbierať dôkazy:
„Nedovoľte, aby vám vaše pochybnosti bránili vidieť fakty, a nezačnite vyšetrovanie s presvedčením, že už dopredu poznáte pravdu. Buďte ochotní nasledovať dôkazy, kamkoľvek vás zavedú.“
Vysvetľuje tiež, ako a prečo odlíšiť dôkazy od artefaktov. Ako narábať so svedectvami očitých svedkov a ako zistiť, či ich svedectvo je dôveryhodné. Prečo netreba veriť konšpiračným teóriám a čo to vlastne je. Alebo, na čo je dobré zoradiť si svoje objavy podľa časovej postupnosti. Autor to všetko predkladá pomerne jednoduchou a stručnou formou. Nič zložité ani príliš hlboké, ale môže to postačiť ako malý odrazový mostík pre správne uvažovanie o veciach okolo nás.
Celé autorovo rozprávanie je súčasťou príbehu mladých pátračov, ktorí sa zapojili do kurzu detektíva na neďalekej policajnej stanici. Popri hľadaní majiteľa záhadného starého skateboardu, spolu so svojím lektorom hľadali aj pravdu o Ježišovi Kristovi. Pokúšali sa zistiť, či sa dá veriť svedectvám a dôkazom v Biblii, ktoré tvrdia, že Ježiš tu na zemi naozaj bol, že robil zázraky, že zomrel na kríži, a že nakoniec vstal z mŕtvych.
Celkom na záver autor deti upozorňuje ešte na jednu dôležitú vec – na rozdiel medzi pojmami „veriť niečomu“ a „veriť v niečo“. Aj keď nás pátranie dovedie k tomu, že začneme veriť dôkazom a svedectvám, že dané veci sa naozaj stali; v prípade hľadania pravdy o Ježišovi Kristovi to nestačí. Nestačí veriť, že údaje o Ňom sú pravdivé, treba urobiť ešte jeden krok – teba uveriť v Neho samotného. Autor jednoducho a stručne vysvetľuje aj to, ako tento krok zrealizovať.
A napokon autor vyzýva deti, aby o svojich objavoch o Ježišovi Kristovi rozprávali ostatným:
„Ste súčasťou dôležitého tímu. Stali ste sa členmi Božej rodiny i absolventmi detektívnej akadémie. Členovia akéhokoľvek družstva nezvyknú len tak posedávať na lavičke, sú na ihrisku na to, aby sa zapojili do hry. Začnite sa deliť o to, čo ste sa dozvedeli, s ľuďmi okolo seba.“