Dnes sa mi opäť podarilo stráviť chvíľku v tichu a pokoji neďalekého lesa. Len tak pomaly kráčať, vnímať spev vtákov a šum vetra v korunách stromov... a nerušene sa zhovárať s Bohom. Na rozhovor s Ním rada vyhľadávam tiché miesta, lebo Jeho hlas je niekedy naozaj veľmi nenápadný. Často je potrebné upokojenie a sústredenie, aby ho človek zachytil a porozumel...
Urobila som si aj jednu foto, nie je úplne top, ale ako pripomienka mi to stačí. V tomto lese, na tejto asfaltke, sa kedysi dávno začali naše hlbšie spoločné rozhovory. Možno si spomínate na môj niekdajší článok Stretnutie v daždi.
