Ako je náš Boh na tom s farbami? Stačí sa pozrieť na svet okolo nás, obzvlášť na jar, keď sa všetko v prírode prebúdza, rastie, kvitne... Alebo sa stačí pozrieť do ríše zvierat, aj tam objavíme nekonečnú pestrosť farieb a vzorov. Už to nám svedčí o tom, že Boh má zmysel pre krásu a pre farby, stvoril pre nás naozaj nádherný svet. Keď ho tvoril, niekoľkokrát ho zhodnotil ako dobrý: „a Boh videl, že je to dobré“. Dokonca pri závere stvorenia hovorí, že je to „veľmi dobré“ (Gen 1). Kto iný by to mohol lepšie posúdiť, ak nie sám Stvoriteľ, ten, ktorý má všetku múdrosť a teda presne vie, čo je pre život človeka užitočné? Boh usúdil, že človek potrebuje k životu farby a tak mu ich doprial, dalo by sa povedať, plným priehrštím.
Pri čítaní nasledujúcich kapitol knihy Genezis prídeme k ďalšiemu miestu, kde môžeme znova vidieť, ako Boh dáva človeku farby. Mám na mysli Božiu „farebnú“ odpoveď na ľudskú neposlušnosť (Gen 9,8-16). Boh vykonal súd, lebo človek sa veľmi od Neho odklonil. Ale nevyhubil celé ľudstvo. Zmiloval sa nad Noachom a jeho rodinou a aj nad všetkými ďalšími generáciami. Ako znamenie svojej milosti dal Noachovi aj všetkým budúcim generáciám krásny farebný úkaz na oblohe – dal nám dúhu. Dodnes ju môžeme vídať a niekedy sa ich objaví aj viacero súčasne. Ja osobne to vnímam ako zosilnené potvrdenie od Boha, že je ku nám milostivý a vždy ma tento úkaz naplní vďačnosťou. Boh svojou milosťou nešetrí.
Boh pre nás nenaplánoval šedivý život
Už z týchto dvoch biblických miest je evidentné, že Boh s farbami počíta, používa ich a predkladá ich aj nám ľuďom. Dokonca ich používa ako niečo dobré a užitočné. Či sa pozrieme na stvorenú prírodu alebo na znamenie Božej milosti – dúhu. Boh používa farby ako niečo pozitívne, čo v nás má vyvolávať radosť a vďačnosť voči Nemu. Z pohľadu na tieto biblické pasáže sa dá usúdiť, že Boh pre nás nenaplánoval šedivý život, bez farieb, alebo dokonca striktne čiernobiely. Ak sa nám život zdá byť bezfarebný, niečo v neporiadku bude zrejme na našej strane.
Pravé farby potrebujú pravé svetlo
Zaujímavé slová o farbách píše vo svojej knihe Jób (38,12-14): „Azda si niekedy v živote dal rozkaz ránu a dal si poznať rannej zore jej miesto… Vtedy sa zem mení ako hlina pod pečatným valčekom a všetko sa ukáže vo farbe ako šaty.“
Na to, aby sme mohli vnímať krásu farieb, potrebujeme svetlo. V noci toho veľa neuvidíme, ale s príchodom rána, spolu s východom slnka sa objavia aj farby. To mi pripomína iné verše z Písma: „Potom k nim Ježiš znova prehovoril: Ja som svetlo sveta. Kto mňa nasleduje, nebude chodiť v tme, ale bude mať svetlo života.“ (Jn 8,12) Tým pravým svetlom, v ktorom môžeme vidieť skutočné farby vecí okolo nás, je sám Boží Syn. On prišiel na svet, aby sa stal svetlom pre naše oči.
Len v jeho svetle vidíme veci také, aké v skutočnosti sú. Uvidíme seba samých a aj celý okolitý svet v tých pravých farbách. Takpovediac, v Božom svetle sa všetko „vyfarbí“ – ukáže sa také, ako naozaj je. To sa týka negatívnych vecí, akými sú hriech a zlo, ale tak isto sa to týka aj pozitívnych vecí. Len v jeho svetle nájdeme pravú radosť zo života, radosť z pestrofarebného stvorenia, radosť z Božej milosti, ktorá sa nám pripomína v kráse dúhy... Len v jeho svetle nájdeme správny pohľad na svet a správny prístup k životu.
Toto svetlo však musíme vyhľadávať. Musím Pána Ježiša požiadať, aby zasvietil aj do môjho života. A aj potom sa treba aktívne každý deň stavať do jeho svetla, nevzďaľovať sa od neho, neskrývať sa do tieňa. Inak sa nám budú strácať farby spred očí a život sa bude stávať šedivým, fádnym a možno nakoniec i neznesiteľným.
Božia hra s farbami
Keď sa pri našom zamyslení nad farbami zameriame konkrétne na otázku hriechu, nájdeme tu jednu „farebnú“ zvláštnosť, ktorú mohol vymyslieť len sám Boh. V súvislosti s hriechom sa objavuje v Písme červená farba: „Poďte, vyjasnime si to!“ hovorí Hospodin. „Keby boli vaše hriechy ako šarlát, zbelejú sťa sneh, a keby boli červené ako purpur, budú ako vlna.“ (Iz 1,18) A na iných miestach sa dočítame, že očistenie hriechov sa deje pomocou krvi Baránka (Ježiša Krista): „ktorý nás zamiloval a umyl nás od našich hriechov svojou krvou.“ (Zj 1,5)
Takže červená sa obmýva červenou, aby nakoniec zostala bielou. Boh vie narábať s farbami naozaj úžasne, aj nad rámec nášho chápania. Je naozaj fascinujúce pozorovať, ako on pracuje. Znova je to známka toho, že pre neho nie je nič nemožné a pre našu záchranu urobí aj (v našich očiach) nepochopiteľné. Dokáže využiť akékoľvek prostriedky, aj farby ho musia poslúchať a vykonať to, čo im prikáže.
Tak, ako museli farby poslúchať pri tvorení krásneho pestrofarebného sveta, ako museli poslúchať, keď im Boh prikázal zjaviť sa v podobe dúhy, tak musia poslúchať aj vo veci našej záchrany od hriechu. Boh je skrátka Vládcom nad všetkým, je Majstrom nad majstrov. A to všetko len kvôli nám, aby sme mohli mať potešenie a radosť zo života. Nielen z toho zemského, ale aj z toho vo večnosti, ktorý čaká na všetkých, čo majú srdcia obmyté krvou Baránka.
Autor: Ján Číž, publikované v časopise Živé slovo 2/2020